10 dôvodov prečo nezrušiť otroctvo
Mises.cz: 18. února 2011, Robert Higgs (přidal Jakub Stračina), komentářů: 4
Snaha zrušiť otroctvo je nepraktická a je len bláznivou utópiou. Len pochabý rojko by také niečo myslel vážne. Seriózni ľudia by takými bludmi čas nemrhali.
Otroctvo existovalo po tisíce rokov v najrôznejších spoločnostiach po celom svete. Predstava života bez neho si vyžadovala neobyčajné úsilie. Napriek tomu sa sem-tam vynoril niekto kto otroctvu oponoval. Napríklad tým, že otroctvo je morálne zverstvo a ľudia by sa ho mali zbaviť. Títo výstrední ľudia, ktorí otroctvo odsudzovali vyvolávali reakcie od žoviálneho pobavenia sa, cez hrubé pohŕdanie, až po násilný odpor.
Keď sa ľudia obťažovali odôvodniť svoj odpor voči zrušeniu otroctva, prichádzali s rôznymi myšlienkami. Uvediem 10 argumentov na ktoré som v literatúre natrafil.
1. Otroctvo je prirodzené. Ľudia sa líšia a my musíme očakávať že tí, ktorí sú v určitom ohľade nadradení iným (napríklad inteligencia, morálka, vedomosti, technologická zdatnosť, cieľavedomosť...) sa stanú pánmi tých, ktorí dané cnosti nenesú. Abraham Lincoln zaujal v jednej z jeho slávnych debát so senátorom Stephenom Douglasom podobné stanovisko: „Medzi čiernou a bielou rasou je fyzický rozdiel, ktorý podľa mňa navždy znemožní sociálnu a politickú rovnosť v spolunažívaní oboch rás. Pokiaľ si teda nemôžu byť rovní a pokým žijú spolu na jednom mieste, musí existovať pozícia nadradeného a podradeného. Ja, tak ako ktokoľvek iný, som za to aby sa nadradenej pozície chopili bieli.“
2. Otroctvo vždy existovalo. Tento argument je príkladom logickej chyby argumentum ad antiquitatem (argument od pradávnosti či tradície). Často ale ľudí presvedčil, hlavne tých konzervatívne orientovaných. Aj ostatní mu môžu prikladať určitú váhu, s quazi-Hayekovským odôvodnením, že keď aj nevieme prečo sa určitá inštitúcia zachovala, jej zachovanie môže mať pôvod v logike ktorej sme zatiaľ nedokázali porozumieť.
3. Každá spoločnosť na svete má otroctvo. Zamlčaný dôsledok výroku je, že každá spoločnosť otroctvo mať musí. Zdá sa, že pretrvávanie určitej inštitúcie je pre mnohých presvedčivým dôkazom jej nevyhnutnosti. Iný argument hovorí, že každá spoločnosť má otroctvo, lebo niektoré druhy práce sú také náročné, že pokiaľ nie sú k dispozícii otroci, tak ich nikto robiť nebude. Na americkom juhu sa hovorilo, že pilier ktorý drží budovu nad blatom je síce potrebný, ale slobodní ľudia sa jeho úlohy proste nechopia.
4. Otroci sa o seba nevedia postarať. Tento názor bol populárny v spojených štátoch ku koncu 18-teho a začiatku 19-teho storočia medzi ľuďmi ako George Washington a Thomas Jefferson, ktorí otroctvo morálne zatracovali, ale naďalej vlastnili otrokov a profitovali z nútenej práce týchto „služobníkov“ (ako im sami radi hovorili). Bolo by kruté oslobodiť ľudí len preto, aby v lepšom prípade upadli do biedy a utrpenia.
5. Bez pánov by otroci vymreli. Tento argument je len dotiahnutím toho predošlého do extrému. V USA táto myšlienka prežívala aj po zrušení otroctva roku 1865. Keď po skončení civilnej vojny novinári zo severu cestovali na juh, písali o tom, ako otroci vymierajú kvôli vysokej mortalite, nízkej natalite a mizerným ekonomickým podmienkam. Mnohí hlásali smutnú pravdu o tom, že oslobodení ľudia sú naozaj príliš nekompetentní, leniví, alebo zvrhlí na to, aby ich správanie umožnilo prežitie tejto skupiny. (Viac napríklad v knihe Competition and Coercion: Blacks in the American Economy, 1865–1914 od autora tohto článku)
6. Tam, kde majú bežní ľudia slobodu sú na tom horšie ako otroci. Tento argument naberal na popularite na juhu v desaťročiach pred civilnou vojnou. Jeho hlavným promotérom bol pro-otrocky orientovaný autor George Fitzhugh. Názvy jeho kníh hovoria za všetko: Sociológia juhu, Zlyhanie slobodnej spoločnosti (1854), Všetci sa požerú!, Otroci bez pánov (1857). Zdá sa, že Fitzhugh prebral mnohé názory od reakčného a rasistického škótskeho autora Thomasa Carlyleho. Výraz „mzdové otroctvo“ stále odráža istý postoj z pred civilnej vojny. V dôsledku svojich sociálnych teórii chcel Fitzhugh rozšíriť otroctvo v Amerike aj na pracujúcich bielych –pre ich vlastné dobro.
7. Zrušenie otroctva by bolo sprevádzané krviprelievaním a iným zlom. Veľa ľudí v spojených štátoch predpokladalo, že otrokári by nikdy nedovolili koniec otroctva bez otvoreného boja za jeho zachovanie. Keď sa vo vojne Únia (sever) postavila proti Konfederácii (juh), ku krviprelievaniu a iným zlám došlo. To že primárnym impulzom k vojne nebolo zrušenie otroctva, ale secesia 11-ich južných štátov teraz nechajme bokom. Tieto tragické udalosti v mysliach mnohých ľudí podporovali tento argument a utvrdzovali ľudí v ich opozícii voči zrušeniu otroctva. (Evidentne prehliadli to, že na celej západnej pologuli s výnimkou Haiti nebolo zrušenie otroctva nikde sprevádzané otvoreným násilím vo veľkom rozsahu.)
8. Bez otroctva by bývalí otroci vyčíňali, kradli, znásilňovali, zabíjali a vôbec rozpútavali peklo na zemi. Zachovanie poriadku je nezlúčiteľné so zrušením otroctva. Južania žili v strachu z otrockých povstaní. Severania okolo polovice 19-teho storočia boli už aj tak po uši v problémoch vďaka masívnemu prílevu opitých Írov, ktorí sa tak radi bili. Prihodiť k tomu slobodných černochov, ktorých Íri obecne v láske veľmi nemali by zaručene viedlo k chaosu.
9. Snaha zrušiť otroctvo je nepraktická a je len bláznivou utópiou. Len pochabý rojko by také niečo myslel vážne. Seriózni ľudia by takými bludmi čas nemrhali.
10. Zabudnite na zrušenie otroctva. Lepším plánom je zabezpečiť otrokom dostatok jedla, oblečenia, strechu nad hlavou a sem-tam nejakú zábavu, aby nemysleli len na svoje každodenné vykorisťovanie, ale aby upriamili svoje myšlienky na lepší život na onom svete. Svet je nefér a nemôžeme od neho očakávať spravodlivosť. Všetci spolu však môžeme ašpirovať na radostný život bez utrpenia tam hore.
Kedysi považovalo nespočet ľudí jeden alebo viac z uvedených argumentov za dostatočný dôvod nato, aby oponovali zrušeniu otroctva. Spätne sa ale tieto argumenty zdajú byť chabé, viac výhovorky než argumenty.
Dnes tieto a im podobné argumenty používajú oponenti názoru, že vláda ako ju dnes poznáme –monopolistická, na úrovni jednotlivca nekonsenzuálna vláda ozbrojenej skupiny, ktorá vyžaduje poslušnosť a platbu daní, by sa mala zrušiť. Zamyslenie sa nad tým, či sú uvedené dôvody presvedčivejšie proti zrušeniu otroctva ako proti zrušeniu vlády nechávam na čitateľa.
Pôvodný článok najdete tu.