Mises.cz

Mises.cz

200 rokov Karla Marxa a marxizmu

Áno, pripomeňme si, že Karl Marx sa narodil pred 200 rokmi. Ale pozrime sa na tohto človeka, jeho myšlienky a dôsledky jeho myšlienok otvorenými očami. Majme na pamäti obrovské utrpenie a škody, ktoré vplyv Karla Marxa ľudstvu spôsobil.

Preklad: Tomáš Krajčovič
Zdroj: https://mises.org/wire/karl-marx-and-marxism-two-hundred

Svet aj naďalej obchádza strašidlo. Strašidlo Karla Marxa. Inšpirátor diktátorov a masových vrahov, duchovný otec ničivého centrálneho plánovania a komunistických totalít 20. storočia sa narodlil v Trieri (Nemecko), pred dvesto rokmi, 5. mája 1818.

Pri pohľade na politickú a ekonomickú realitu a to, čo myšlienky Karla Marxa napáchali (zvlášť za posledných sto rokov), by si človek mohol pomyslieť, že jeho meno a dedičstvo bude vnímané s rovnakým odporom, nenávisťou a znechutením ako meno Adolfa Hitlera, strojcu nemeckého národného socializmu. No namiesto toho, teraz v čase, keď si pripomíname dvesté výročia narodenia Karla Marxa, vidíme, že jeho myšlienky naďalej majú svoj zvrátený vplyv, a to aj v premenenej podobe tribalistickej „politiky identity“. [1]

Na názorovej strane New York Times sa 1. mája 2018 objavil článok, ktorý pripúšťa, že realita komunizmu môže byť miestami aj trochu drsná, ale to, čo je z Marxovho odkazu dnes zjavné, je správnosť „Marxovej základnej tézy - že kapitalizmus je poháňaný hlboko rozdeľujúcim triednym bojom, v ktorom menšina vládnucej triedy prijíma výsledky práce väčšinovej pracujúcej triedy ako zisk.“ A že „Marx nám poskytuje rozhodujúce zbrane proti argumentácii v prospech kapitalizmu ako jedinej správnej ceste.“ Takže môžeme prebudovať sociálny a ekonomický poriadok, a vytvoriť svet, ktorý nepodlieha takémuto kapitalistickému vykorisťovaniu.

Európske denníky rovnakom čase priniesli správu, že komisár Európskej únie Jean-Claude Juncker sa zúčastnil oslavy Marxových narodenín v Nemecku, na ktorej bola odhalená päťapolmetrová bronzová socha Marxa, darovaná Čínskou komunistickou stranou. Junckerova kancelária vydala vyhlásenie zdôvodňujúce jeho účasť tak, že síce Marx bol trochu kontroverzný, no bol „postavou, ktorá formovala históriu“. To isté by sa samozrejme dalo povedať o mnohých minulých tyranoch a tvorcoch diktatúr a pre zdôvodňovanie osláv ich narodenín alebo stavbu sôch v nadživotnej veľkosti.

Čínsky prezident Xi Jinping vo verejnom prejave povedal, že „dnes si pripomíname Marxa, aby sme ocenili najväčšieho mysliteľa v dejinách ľudstva a tiež deklarovali svoju pevnú vieru vo vedeckú pravdu marxizmu“. Financial Times uviedli, že televízne a iné médiá v Číne ľudí bombardujú pesničkami, príbehmi a dokumentmi o hĺbke a dôležitosti myšlienok a vplyvu Karla Marxa a jeho vplyv na ideológiu tejto komunistickej krajiny.

Argumentácia ad hominem nie je náhradou za kritiku myšlienok. Ale ako napísal historik Paul Johnson v knihe Intellectuals (1988), niekedy je užitočné poznať niečo o človeku, ktorý zastáva nejaký súbor názorov. Ich obsah sa musí samozrejme posudzovať samostatne.

 

Marx ako človek

Dá sa povedať, že Karl Marx bol ohavný darebák. Narodil v rodine strednej triedy v nemeckom Porýní. Marxov otec bol pruským štátnym úradníkom, ktorý konvertoval z judaizmu na kresťanstvo, aby prekonal zákonné obmedzenia v zamestnávaní Židov. Marx navštevoval univerzitu v Berlíne a bol pod vplyvom dialektickej deterministickej filozofie Georga Hegela, ktorý zomrel zopár rokov predtým, než Marxa na univerzitu prijali. Po prerušení štúdia v Berlíne získal doktorát cez korešpondenčný kurz Univerzity v Jene.

Veľkú časť svojho mladšieho života strávil nešťastným spôsobom ako spisovateľ a redaktor v čitateľsky neúspešných novinách a časopisoch. V roku 1843 sa presťahoval do Paríža a čoskoro začal svoje celoživotné priateľstvo a spoluprácu s Frederickom Engelsom, bohatým nemeckým výrobcom textilu a radikálnym socialistom, ktorého výsledkom bola ich najslávnejšia spoločná práca Komunistický manifest (1848).

Marx s rodinou sa usadil v Londýne v roku 1849 a žil tam až do svojej smrti 14. marca 1883 vo veku 64 rokov. V týchto rokoch Marx spísal a publikoval prvý zväzok svojich myšlienok Kapitál (1867), ktorých ďalšie dva zväzky vydal a publikoval po jeho smrti Engels.

Zo svojho domu v Anglicku sa zapájal do radikálnosocialistických debát o politike na európskom kontinente, vrátane intríg a konfliktov s mnohými ďalšími prominentnými socialistami tej doby.

Drobný, nevrlý a pomstychtivý muž Karl Marx podvádzal svoju manželku so slúžkou, splodil s ňou nemanželského syna, svoje otcovstvo však nepriznal. Jeho návyky a osobná hygiena boli žalostné. Niektoré Marxom podpísané korešpondentské články pre New York Herald Tribune napísal Engels. Kvôli svojim záujmom neváhal škandalizovať a ohovárať iných predstaviteľov socialistického hnutia. Snažil sa o diskreditáciu akýchkoľvek názorových oponentov, ktorí by mohli ohroziť jeho vlastné pokusy usmerňovať myšlienky a politiky rôznych európskych socialistických skupín. Prejavoval rasistické názory o Slovanoch, Ázijcoch a Afričanoch, nebolo mu cudzie ani antisemitské myslenie. Inými slovami, Karl Marx bol úplne odporný, krutý a mocibažný človek. [2]

 

Osud človeka predurčuje „história“ a sociálna trieda

Marx bol presvedčený, že objavil nevyvrátiteľné „zákony dejín“, ktoré určili nevyhnutný zánik kapitalizmu a triumf socializmu. Každé povstanie, vzburu alebo revolúciu v Európe považoval za prvý krok do kolektivistického raja. A každé zlyhanie snahy o nastolenie nového poriadku bolo pre neho dôkazom, že raj je už za rohom.

V marxovej koncepcii je človek uväznený do „spoločenských tried“ vykorisťovateľov a vykorisťovaných, vo vzájomnom smrteľnom boji o kontrolu fyzických výrobných prostriedkov. Ľudské bytosti nemajú schopnosť formovať a meniť svoje osudy. Vaše osobné presvedčenie, sny, postoje a hodnoty sú nezmyselné a irelevantné. Výsledky vášho života sú výsledkom „statusu triedy“. Ste nesvojprávny. Ak nie ste vlastníkom výrobných prostriedkov, ale obeťou bez takéhoto vlastníctva, musíte prosiť a pokľaknúť pred „kapitalistom“, aby ste mali prístup k zdrojom a strojom vlastneným vykorisťovateľmi, aby ste mohli žiť a zabezpečiť obživu pre seba a vašu rodinu. Zisk kapitalistu je časťou produktívneho úsilia pracovníkov, nespravodlivo odobratej s pomocou nadprirodzenej schopnosti niekoľkých ľudí v spoločnosti manipulovať s inými, aby pracovali pre nich za menej ako hodnoty vyprodukované ich prácou. [3]

Kapitalistický systém podľa Marxa prežíva vďaka ochrannej ruke štátu nad „horným jedným percentom“ - nad vlastníkmi nehnuteľností. Systém je tiež udržiavaný vďaka tým kapitalistom, ktorí udržujú u pracujúcich „falošné vedomie“ prostredníctvom kontroly nad médiami a vzdelávaním.

 

Socialistická revolúcia a diktatúra

Ale všetko zlé sa raz skončí. Marx hlásal, že vývoj výrobných procesov vždy dospeje do bodu, v ktorom je pre ich ďalšie zlepšenie potrebné zvrhnúť kapitalistický systém súkromného vlastníctva a nahradiť ho „socializáciou“ týchto výrobných prostriedkov do komunálneho vlastníctva a riadením „pracovnej sily“.

Blížiacej sa socialistickej revolúcii bude predchádzať rastúce zbedačovanie robotníkov, pretože kapitalisti budú čoraz viac nahradzovať ľudskú prácu nákladovo úspornými strojmi. Preto budú robotníci čeliť hrozbe nezamestnanosti, nižších a nižších miezd a znižujúcemu počtu pracovných miest. Intenzívnejší konkurenčný boj medzi kapitalistami bude viesť k bankrotom tých menej efektívnych a rastu „armády nezamestnaných“. Menej ķapitalistov povedie k zmenšovaniu počtu príslušníkov „vládnucej triedy“ a rastu nemajetného „proletariátu“.

Nakoniec sa vykorisťovanie stáva neznesiteľným, prekonáva aj „falošné vedomie“, vďaka ktorému robotníci dlhé roky akceptovali svoj údel. Revolúcia je na dosah ruky, „masy“ povstanú, kapitalisti sú zvrhnutí a „vykorisťovatelia sú vykoristení“.

Avšak robotníci, ktorí sú teraz oslobodení od kapitalistov, nie sú pripravení na slobodu a kontrolu prostriedkov výroby. Nie, Karl Marx trval na tom, že pred blahobytom komunistického raja bez vykorisťovania a po eliminácii chudoby musí existovať prechodné obdobie „diktatúry proletariátu“. Robotníci sú síce oslobodení od vykorisťovateľov, ale ich myseľ, presvedčenie a postoje sú stále pod jarmom kapitalistickej mentality. Stále myslia na vlastné záujmy a vlastný zisk. Treba ich prevychovať v duchu altruistického kolektivizmu, aby dávali prednosť skupinovým záujmom pred svojimi sebeckými túžbami.

„Revolučný predvoj“ - teda Karl Marx, Friedrich Engels a ďalší ideologicky správni ľudia - majú povinnosť a zodpovednosť konať za robotníkov, ktorí nie úplne rozumejú, čo sú ich záujmy a ako ich naplniť. Revolučná elita má nezastupiteľnú úlohu „prevychovať“ ľud k vyššiemu kolektivistickému zmýšľaniu. Musia sa v socialistickom štáte zmocniť vlády a navrhnúť a riadiť systém centrálneho plánovania. Robotníci sa musia naučiť pracovať pre spoločnosť ako celok.

Revolučný predvoj musí zároveň chrániť socialistickú spoločnosť pred akýmkoľvek pokusom zahraničných kapitalistov a zvyškov bývalej domácej kapitalistickej triedy opätovne zaviesť nespravodlivý systém „mzdového otroctva“. Ak by bývalí kapitalisti a ich dediči odmietli proces prevýchovy, potom by mali byť „eliminovaní“ silovými prostriedkami. Na ochranu pracovníkov pred vábením kapitalistických myšlienok je potrebná cenzúra spolu s prosocialistickou propagandou a zákazom akéhokoľvek protisocialistického hnutia alebo politických strán. [4]

 

Tyrania a skorumpovanosť socialistického systému v praxi

V Marxových spisoch sa teda nachádza šablóna tyranie, ktorú potom nasledovala, rozvíjala a zdokonaľovala každá marxisticky inšpirovaná revolúcia dvadsiateho storočia. Počínajúc Vladimírom Leninom a jeho boľševickou revolúciou v Rusku v roku 1917, nasledovaný Maom v Číne v roku 1949, Ho Či Minovým režimom vo Vietname od roku 1954, pokračujúc víťazstvom Fidela Castra na Kube v roku 1959, vládou Sandinovcov v Nikarague od 80. rokov a Hugo Cháveza a Nicolasa Madura vo Venezuele od roku 1990.

Odhaduje sa, že marxistické režimy po svete vyvraždili najmenej 150 miliónov ľudí. Väčšina obetí boli neozbrojení a nevinní muži, ženy a deti. Boli popravení, umučení, vyhladovaní alebo zomreli v pracovných táboroch. Každý komunistický režim 20. storočia viac či menej úspešne zaviedol brutálnu diktatúru na území, ktoré ovládol. Vymývali mozgy s použitím propagandy, cenzúry a indoktrinácie. Nabádali k „socialistickým hodnotám“ a snažili sa o vyhubenie buržoázneho, kapitalistického myslenia. [5]

Socialistické centrálne plánovanie uvrhlo každého občana do „robotníckeho raja“ a úplnej závislosti na štáte. Vzdelanie, práca, miesto na život, ekonomické a sociálne výhody boli závislé na vernosti a poslušnosti voči štátu. Socialistická „beztriedna spoločnosť“ bola v skutočnosti zložitým hierarchickým labyrintom postavenia a stupňov moci. Rozsiahla byrokratická sieť riadila výrobu, zamestnávala každého človeka a určovala rozdelenie všetkého, čo vyrábal obrovský centrálny plánovací stroj.

Centrálne plánované systémy socialistických krajín pritom ani zďaleka nedosahovali mieru prosperity na druhej strane železnej (alebo bambusovej) opony. Predstavitelia rakúskej ekonomickej školy Ludwig von Mises a Friedrich A. Hayek už v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia upozorňovali, že zavedenie centrálneho plánovania znamená vytvorenie „plánovaného chaosu“. Socialistické systémy boli slabé a plytvali vzácnymi zdrojmi vďaka zrušeniu súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, potlačeniu hospodárskej súťaže a zrušeniu cenového systému, vďaka ktorému je možné počítanie ziskov a strát.

Preto si každý člen socialistickej spoločnosti snažil budovať známosti a kontakty na správnych miestach, aby mohol získať nedostatkové tovary a služby. Pretože (mimo drahého čierneho trhu) cez oficiálne distribučné kanály bol prístup len veľmi obmedzenej a málo kvalitnej ponuke.

 

Marxove myšlienky vedú k paranoidnej diktatúre

Vďaka ideológii boli marxistické režimy tyranské a paranoidné. Ak nezáleží na jednotlivcovi, ale iba na jeho príspevku k spoločnosti, ak je všetko podriadené neľútostnému boju medzi dvoma spoločenskými triedami, ak idey a politické filozofie sú vždy len rétorickými nástrojmi manipulácie a propagandy pre nadvládu a kontrolu jednej spoločenskej triedy nad druhou, ak každý, kto nie je členom „proletariátu“ (utláčanej robotníckej triedy) alebo nekonvertoval k socialistickým ideálom, je z definície „triedny nepriateľ“ snažiaci sa zabrániť alebo spomaliť nevyhnutné smerovanie ku socializmu a komunizmu, potom každé slovo, každá myšlienka, každá akcia, každá udalosť, ktorá nie je krokom k marxistickému kolektivizmu je ohrozením úspechu socialistickej revolúcie.

„Ostražitosť“ voči stále prítomným „protirevolučným“ sprisahaniam a snahám podkopávať úspechy socialistického zriadenia je neustále heslom dňa. Až do konečného víťazstva, keď sa svet spojí do jedného socialistického celku. Revolúcia musí prebiehať a byť chránená komunistickým predvojom až do úplneho prevzatia moci komunistickou stranou. Hranice socialistického štátu musia byť zabezpečené pred protisocialistickou infiltráciou a prokapitalistickou propagandou. Tajná polícia s neobmedzenými právomocami musí bdieť a potláčať domácu opozíciu voči strane a systému. Nepriatelia socializmu sú zmanipulovaní odhodlaní bojovať proti „našej veci“.

Socialistický štát je obklopený kapitalistickými krajinami vyčkávajúcimi na príležitosť oslabiť a zvrhnúť socialistický systém. Samotná existencia a rastúca sila socialistického štátu, ktorá je podľa Marxa a „zákonov dejín“ nevyhnutná, je nespochybniteľným znamením toho, že svetová kapitalistická nadvláda sa chýli ku koncu. Premisy a logika Marxových myšlienok viedli k totalitným štátom 20. storočia, nie omylom či náhodou, ale kvôli marxistickému nazeraniu na okolitý svet a medziľudské vzťahy. Zdôvodnenie absolútnej moci komunistickej strany vychádzalo z myšlienky, že všetci, čo nie sú so stranou, sú proti ľudu a proti žiarivej socialistickej budúcnosti. Nepriateľmi po celom svete ideologická paranoja odôvodňovala každú kontrolu, každé zatknutie, každé vypočúvanie a mučenie, každú popravu a jednosmerné služobné cesty do nútených pracovných táborov. V pracovných táboroch prebiehala „prevýchova prácou“.

Aj dnes sa nájdu apologéti a racionalizátori, ktorí berú Marxa a jeho myšlienky „vážne“, ignorujú alebo zľahčujú hrozné dôsledky socialistických revolúcii a ich tragický dopad na stovky miliónov ľudí po celom svete. Domnievajú sa, že Marxova kritika modernej kapitalistickej spoločnosti je stále aktuálna. Lenže, všetky Marxove predpovede o tom, kde, kedy a ako nastane socializmus, sa ukázali ako nesprávne.

Každý prvok jeho kritiky kapitalistických a konkurenčných trhových princípov bol nesprávny. Voľnotrhové kapitalistické systémy neprinášajú utrpenie ale bohatstvo. Bohatstvo, ktoré pozdvihlo značnú časť ľudstva z chudoby do úžasnej prosperity a tento proces ďalej pokračuje v mnohých krajinách. Osobná sloboda a ľudské práva sú nerozlučne spojené s rešpektom k súkromnému vlastníctvu a vládou práva. A skutočné spoločenské vzťahy nemajú nič spoločné s Marxom vykonštruovaným „triednym bojom“. [6]

Áno, pripomeňme si, že Karl Marx sa narodil pred 200 rokmi. Ale pozrime sa na tohto človeka, jeho myšlienky a dôsledky jeho myšlienok otvorenými očami. Majme na pamäti obrovské utrpenie a škody, ktoré vplyv Karla Marxa ľudstvu spôsobil.

 

 

Odkazy na ďalšie články Richarda M. Ebelinga:

[1] https://www.fff.org/explore-freedom/article/collectivisms-progress-marxism-race-gender-intersectionality/

[2] https://www.fff.org/explore-freedom/article/economic-ideas-karl-marx-man-behind-communist-revolution/

[3] https://www.thedailybell.com/all-articles/editorials/richard-ebeling-the-austrian-economists-who-refuted-marx-and-obama/

[4] https://www.fff.org/explore-freedom/article/economic-ideas-karl-marx-presumption-right-side-history/

[5] https://www.fff.org/explore-freedom/article/socialism-marking-century-death-destruction/

https://fee.org/articles/the-25th-anniversary-of-the-end-of-the-soviet-union/

[6] https://www.fff.org/explore-freedom/article/economic-ideas-karl-marxs-misconceptions-man-markets/

Uživatelské menu

Login:
Heslo:
zapamatovat si mě
Nemáte zde účet?
Zaregistrujte se!
RSS feed
Atom feed