Chorá 20 eurovka

Mises.cz: 29. dubna 2011, Róbert Chovanculiak, komentářů: 48

Mala samoobsluha v strede sídliska, 11 hodín doobeda, doma chýbali cestoviny. Už stojím v rade a predo mnou dôchodkyňa. Na pohyblivom páse, ktorý nikdy nefungoval, ma naukladane 4 rožky, maslo, toaletný papier, 2 párky, 2 jogurty a kilo polohrubej múky. Nemo stojí a čaká kým zaplatí kupujúci pred ňou. Keď jej opípajú všetok tovar, pomaly otvorí peňaženku a vytiahne 20 eurovku. A práve toto je ten moment, moment ktorý nemám rad, ten pohľad na výdavok.

Platí rovnakou 20 eurovkou ako pred mesiacom, ale vydaju jej z nej menej. Ako si to vysvetľuje? Na koho po nociach nadáva? Peniaze sa predsa v peňaženke nekazia. Alebo už rezignovala a len sa snaží rozrátať si peniaze na zvyšok mesiaca. Ako jej vysvetliť inflačný ciel centrálnej banky? Ako jej vysvetliť, že v bankovom sektore chýba likvidita a tak rýchlo rozdali milióny takých papierikov ako ma ona. Že súkromne banky zvyšujú množstvo peňazí v obehu a tým odriezajú aj z jej 20 eurovky, ktorej nepomôže, že leží skrytá v obálke pod svetrami v skrini. Ako ju pripraviť na to, že banky požičiavali okolitým krajinám na dôchodky 5 krát väčšie ako je jej a aby tieto veľké banky a štáty neskrachovali sa bude z jej 20 eurovky odriezať ešte viacej. Ako ju pripraviť na to, že v budúcnosti už možno žiadny výdavok nebude.

Pre mnohých je dôvod na existenciu štátu práve pomoc najslabším, starým, nevládnym. Povedia si dobre, zdravotníctvo je v troskách, školstvo nestojí za moc, cesty sú rozbite, kradne sa v celej verejnej správe, ALE aspoň o tých odkázaných je ako tak postarané. Štát robí niečo čo trh nedokáže – byť solidárny. Štát je ten moderný Jánošík, ktorý bohatým berie a chudobným dáva... Nie je to však iba ilúzia?! Ilúzia, ktorá sa práve v týchto neistých časoch rozplýva, miznú cisárove nové šaty. Zo štátu sa stáva antisolidárna entita, antiJánošik, berie chudobným a rozdáva bohatým. Môžeme to vidieť na každom kroku, štát zachraňuje nadnárodne banky, finančné inštitúcie, neschopných manažérov a skladajú sa na to aj tí najslabší, starí, nevládni. Keby bolo rozhodnutie na kapitalizme, títo neschopní podnikatelia skrachujú, ale bol to práve ten anjelský ochranca slabých, kto im podal záchrannú ruku. Lenže táto ruka nepatrila politikom ani žiadnemu úradníkovi! Bola to ruka všetkých pracujúcich v súkromnom sektore, ktorí ráno vstanú, idú do roboty a večer sa uťahaní vracajú, bola to ruka aj všetkých dôchodcov. Tieto ruky sú okrádane trvalým procesom, ktorý potichu a bez ľútostné konfiškuje ich majetok, tento proces využíva všetky skryte sily ekonomických zákonov na strane deštrukcie a robí to spôsobom, ktorý mnohí nie sú schopní rozoznať... inflácia.