V ekonomickej teórii politiky je dobre ustálený pojem politického cyklu. Ten opisuje situáciu, keď politici menia svoje správanie podľa toho, ako ďaleko sú ďalšie voľby. Podľa tejto teórie by mali politici po voľbách prijímať ťažké, úsporné a nepopulárne opatrenia, ktoré prinesú svoje ovocie až o niekoľko rokov. Na druhej strane tesne pred voľbami by mali prijímať opatrenia, ktoré sú populárne, rozdávačné a nie až tak moc hospodárne.

Posledná slovenská vláda naplnila predikcie tohto modelu len do polovice. Asi nie je moc ťažké uhádnuť, ktorú polku vynechala. 

V prvých rokoch vládnutia vláda Róberta Fica nešetrila a  prijaté opatrenia mali charakter prostého zmrazovania výdavkov. S výnimkou reformy dôchodkov, ktorej podstatné dopady sa prejavia až v období budúcej vlády. Reforma ESO síce znamenala revíziu štátnych úradov, ale k prepúšťaniu vlastne nedošlo. 

 

Vláda sa zamerala skôr na príjmovú stranu rozpočtu, kde zvýšila sadzby na množstve existujúcich daní. Zvýšila sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 19 % na 23 % (neskôr znížená 22 %); zvýšila silno degresívnej dane z tabakových výrobkov o 2,59 % so zámerom konsolidovať verejné  financie ešte v roku 2012; zvýšila úrovne viacerých sadzieb správnych a súdnych poplatkov a doplnila sadzobník o nové spoplatňované úkony a konania. To zahŕňa taktiež zvýšenie odvodov z číselných lotérií a poplatkov pri registrácii motorových vozidiel. Zjednotila a zvýšila stropy platenia odvodov na 5 násobok priemernej mzdy. Okrem toho vláda zaviedla dodatočnú sadzbu priamej dane z príjmu fyzických osôb 25 % pre  daňovníkov, ktorých základ dane prekročil  176,8-násobok sumy platného životného minima. 

 

Vláda rozšírila platnosť odvodov aj na dovtedy odvodmi nezaťažené skupiny obyvateľstva a to zavedením povinnosti platenia sociálnych a zdravotných odvodov z príjmov z dohôd. Taktiež zaviedla úplne nové dane v podobe daňovej licencie pre právnické osoby – teda daň z podnikania. Zvýšila sadzbu poistného pri zdravotných odvodoch z dividend na 14 %. Znížila odvody do druhého dôchodkového piliera o 5 percentuálnych bodov v prospech prvého piliera.  Rozšírila základňu pre výpočet osobitného odvodu pre finančné inštitúcie a zaviedla jednorazový mimoriadny odvod. Rovnako bol zavedený mimoriadny odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý bol síce schválený ako jednorazové opatrenie v roku 2012, ale následne sa predlžilo aj do ďalších rokov. Taktiež bolo na zdaňovacie obdobie roku 2013 zavedené jednorazové zdanenie nerozdelených ziskov z pred roku 2004 sadzbou 15 %. 

 

Vláda navyše obmedzila možnosti znižovania základu dane limitovaním paušálnych výdavkov pre SZČO v maximálnej výške 5040 eur na rok;  obmedzila  nezdaniteľnú časť základu dane na manžela alebo manželku; zvýšila  hranice pre platenie preddavkov u SZČO a zvýšila im vymeriavacie základy. 

 

Vlada taktiež zrušila plánované zrušenie niektorých povinných platieb ako napr. zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sa predpokladalo od roku 2013 a nakoniec sa tak nestalo. Rovnako sa od roku 2015 predpokladalo zníženie štandardnej sadzby DPH z 20 % na 19 %, keď pominuli pôvodne dôvody na jej zvyšovanie. Rovnako sa tak nestalo.

 

Toto všetko sú opatrenia, ktoré žiadnym spôsobom v nasledujúcich rokoch nezlepšili  situáciu slovenského hospodárstva. Skôr naopak. Len pomohli presunúť ďalšie zdroje zo súkromných rúk do verejného sektora. Za tým však nasledoval druhý krok, tento krát už v podobe očakávaného predvolebného prerozdeľovania. Táto časť politického cyklu Ficovej vlády dostala pomenovanie prvý,  druhý a tretí sociálny balíček.

 

Jeho súčasťou boli a sú dnes známe veci ako bezplatná železničná doprava pre študentov a dôchodcov, zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov, zavedenie minimálneho dôchodku, zvýšenie materskej dávky, príspevku na starostlivosť o dieťa a príspevku  pre domácnosti na ekologické zdroje energie, zníženie ceny plynu, zníženie DPH na mäso, mlieko, či chlieb, zavedenie  príspevkov na lyžiarske kurzy pre žiakov, odpustenie 30 percent nákladov na zatepľovanie, učiteľské byty zadarmo, rekonštrukcia internátov, či zníženie doplatku na lieky. Celkové náklady na tieto tri balíčky by sa mali pohybovať plus mínus jeden a pol miliardy eur. Tu už Fico s jeho vládou nastúpili na model politického cyklu a naplnili jeho predikcie.

 

Aj napriek zvyšovaniu daní priniesol makroekonomický vývoj v posledných dvoch rokoch  (vysoký rast ekonomiky a  priemerných miezd ťahaný zahraničným dopytom) s vyššími daňami pre vládu výrazný nárast príjmov. Verejný rozpočet na rok 2015 musel byť upravovaný na príjmovej stránke smerom nahor o 250 miliónov. A budúci rok 2016 by mala vláda vybrať ešte o 700 miliónov viac ako tento rok. Ak porovnáme budúci rozpočet s tým z roku 2013 (kedy Ficova vláda predstavila svoj prvý rozpočet) celkové výnosy z dani z príjmu právnických osôb sú odhadované o 30% vyššie. Celkovo na daniach a odvodoch získa vláda v roku 2016 o 2,8 mld. viac, ako mala k dispozícii v roku 2013. 

 

Okrem toho pomáha vláde aj veľmi nízka inflácia. Vďaka tomu vláda  nemusí veľkú časť sociálnych výdavkov valorizovať. Obdobne pomáhajú aj extrémne nízke úroky na vládnych dlhopisoch, ktoré sú momentálne na rekordne nízkych úrovniach.  

 

Tento celkový pozitívny vývoj ekonomiky, predchádzajúce zvyšovanie daní v minulosti a dobré makroekonomické faktory ako nízka inflácia a nízke úroky sa však vo výraznej miere nepodpísali na znižovaní deficitu verejných financií. Minulý rok (2015) musela vláda prepisovať rozpočet a z plánovaného deficitu 1,94 mld. eur bol deficit 2,13 mld. (aj napriek tomu, že vybrali na daniach viac ako plánovali o 0,25 mld.).  Ak sa pozrieme na spomínaný rok 2013, oproti ktorému bude mať vláda o 2,8 mld. viac v rozpočte, tak v tomto roku bol deficit len o 0,34 mld. vyšší, ako je plánovaný deficit na rok 2016. 

 

Ficova vláda by si tak pravdepodobne zaslúžila novú kapitolu v učebniciach verejnej ekonómie. Od začiatku volebného obdobia sa vyhýbala zásadným úsporným opatreniam, zvýšila množstvo daní,  rozšírila platnosť daní aj na dovtedy nezdanené časti obyvateľstva, zaviedla nové dane a obmedzila možnosti znižovania základov dane. Následne pred voľbami prerozdelila alebo sa chystá prerozdeliť miliardu a pol v sociálnych balíčkoch a nevyužila jedinečné pozitívne makroekonomické ukazovatele na výraznejšie zníženie deficitu. A to aj napriek tomu, že má o 2,8 mld. daní a odvodov viac vo verejnom rozpočte ako na začiatku volebného obdobia.