Minimálna mzda: načo plniť splnené
Mises.cz: 25. srpna 2016, Róbert Chovanculiak, komentářů: 1
Na Slovensku sa začína roztáčať ďalšie kolo zvyšovania hranice mzdy, pod ktorou je zakázané pracovať. Konfederácia odborových zväzov SR už vyhlásila, že by si vedela predstaviť minimálnu mzdu na úrovni 442 eur, teda jej medziročné zvýšenie o 37 eur.
Na Slovensku sa začína roztáčať ďalšie kolo zvyšovania hranice mzdy, pod ktorou je zakázané pracovať. Konfederácia odborových zväzov SR už vyhlásila, že by si vedela predstaviť minimálnu mzdu na úrovni 442 eur, teda jej medziročné zvýšenie o 37 eur.
Dôvodmi tohto radikálneho zvýšenia o vyše deväť percent majú byť pozitívny makroekonomický vývoj, snaha dostať čistú minimálnu mzdu nad príjem na hranici chudoby a snaha, aby minimálna mzda predstavovala 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve.
Máme dobré správy pre konfederáciu! Všetky ich dôvody na zvyšovanie minimálnej mzdy sú buď už reálne splnené, alebo v skutočnosti nie sú dôvodom na jej ďalšie zvyšovanie.
Začnime makroekonomickým vývojom. Za posledné štyri roky (2013 - 2016) vzrástla cenová hladina kumulatívne o 0,7 percenta. To inými slovami znamená, že o toľko vzrástli náklady na život zamestnancov (aj tých s minimálnou mzdou).
A zároveň v takejto nízkej miere tlačila inflácia na zvyšovanie cien podnikateľov. Na druhej strane počas týchto rokov politici cez zvyšovanie minimálnej mzdy zvýšili cenu práce zamestnávateľom takmer o 13 percent (po odrátaní odpočítateľnej odvodovej položky). To je neporovnateľný rozdiel.
Takýto makroekonomický vývoj však nepriniesol problémy len súkromnému, ale paradoxne aj verejnému sektoru.
Napríklad Slovenská pošta nedávno oznámila plán zvyšovať ceny svojich služieb o viac ako deväť percent, aby mohla pokryť - jej slovami - „ekonomicky oprávnené náklady“. Podľa portálu Platy.sk majú poštoví doručovatelia v priemere mzdu 462 eur. Z toho vyplýva, že poštári patria do prvého alebo druhého pásma minimálnej mzdy.
Problém sa týka aj zdravotníctva, kde nemocniciam vznikajú výpadky v rozpočtoch práve pre rast mzdových nákladov. Verejný sektor však dokáže tieto problémy riešiť pomerne jednoducho. Môže buď ako monopol zvýšiť ceny, alebo načrieť do verejného rozpočtu. Také možnosti však nemá napríklad hotelier v Revúcej.
Ďalším dôvodom rastu minimálnej mzdy má byť snaha dostať čistú minimálnu mzdu nad príjem považovaný za hranicu chudoby. Tento problém je však už vyriešený. Podľa štatistík EÚ SILC v roku 2015 bola na Slovensku hranica chudoby na úrovni príjmu 346,5 eura.
Ak sa aj táto hranica tento rok zvýši o rovnakú sumu ako vlani, dosiahne 352,5 eura. Pri súčasnej minimálnej mzde (405 eur) je však už dnes čistá mzda zamestnanca na úrovni 355 eur. To, čo môže obyvateľov Slovenska dostať pod hranicu chudoby, je skôr strata zamestnania (pre niektorých paradoxne) práve z dôvodu zvyšovania minimálnej mzdy.
Posledným dôvodom má byť snaha dostať minimálnu mzdu na úroveň 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve. Táto požiadavka má dva metodologické nedostatky. V prvom rade je priemer skresľujúcim číslom a lepšiu predstavu o mzdách poskytuje medián (stredná hodnota). V druhom rade sa treba pozrieť na jednotlivé regióny samostatne, nie na celé Slovensko.
Po týchto úpravách zistíme, že minimálna mzda dosiahla 60 percent mediánovej mzdy už v roku 2015 (pred tohtoročným zvyšovaním o 25 eur). A to konkrétne v Nitrianskom (61 percent) a Prešovskom kraji (64,6 percenta). V Banskobystrickom kraji sa už tejto hranice dotýka (59,1 percenta). Teda v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou (9,7, 14,8 a 15,5 percenta). Navyše tento podiel v čase rastie (!). V roku 2011 bola minimálna mzda 51 percent mediánovej mzdy, v roku 2015 je to už 55 percent. A znova opakujeme, to všetko pred tohtoročným zvyšovaním na 405 eur.
Pozrime sa na záver na jeden dôvod, pre ktorý by sa malo zvyšovanie minimálnej mzdy zastaviť. Je ním číslo 142-tisíc. To je počet ľudí, ktorí sú nezamestnaní viac ako dva roky, no pritom si stále aktívne hľadajú prácu. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je u nás toto číslo extrémne vysoké (skoro polovica nezamestnaných). A práve títo ľudia sú doslova vyradení z trhu práce zákazom pracovať za nižšiu ako politikmi stanovenú mzdu. Práve toto sú ľudia, na ktorých by sa mal brať ohľad pri akomkoľvek návrhu na zvyšovanie minimálnej mzdy.
Zdroj: http://iness.sk/stranka/11766-Minimalna-mzda-naco-plnit-splnene.html