Môže štát efektívne spravovať naše cesty?

Mises.cz: 11. dubna 2015, Andrej Čertík, komentářů: 3

Dňa  31. 03. 2015 sa stala pre cestárov jedna nevídaná udalosť - nasnežilo.  A samozrejme som nebol vôbec prekvapený, keď som ani jedno cestárske auto počas svojej cesty z práce domov nestretol. 

Stretol som sa však s obrovskými kolónami kamiónov, ktoré bezradne ostali uviaznuté na horských prechodoch a za nimi kolóny osobných áut, v ktorých sa len ľudia bezradne snažili dostať domov za rodinou. Tak som sa pýtal sám seba, či existuje alternatíva voči štátom spravovaných ciest a či je vlastne štát dobrý hospodár,  a kde sa vlastne tratia peniaze, ktoré platíme na cestných daniach, diaľničných poplatkoch a samozrejme na mýte? Platíme hádam málo, alebo je chyba niekde v štáte? 

Pozrime sa na to trochu bližšie... 

Na mýtnom systéme sa v roku 2013 vybralo 158 miliónov eur z toho náklady na výber  tvorili 126 miliónov eur.  V preklade do ľudovej reči - z každého 1 eura sme dali 80 centov firme SkyToll, ktorá má sídlo niekde pod palmami. 

V roku 2014 sa tento stav zlepšil – vybrali sme na mýte 185 miliónov eur a náklady sa vyšplhali na 93 miliónov eur. Tento rok si SkyToll zobral „len polovicu“. 

Samozrejme oproti okolitým štátom je naše mýto najdrahšie! 

Z tohto by sme mohli usúdiť, že je tu zlý súkromník SkyToll, ktorý vyciciava štát a daňových poplatníkov  a že štát je v tomto prípade ten dobrý.  Omyl!

Štát „stvoril“ SkyToll a pri veľmi pochybnom tendri za prvej Ficovej vlády sa dostal k veľkému a stálemu príjmu z našich daní a stav ciest je stále rovnaký, tempo výstavby diaľnic je nemenné akurát, že platíme viac. A kde idú zvyšné peniaze si asi každý z nás domyslí.  

Aké je však riešenie v tejto situácií? Keď som študoval mýtne poplatky jednotlivých krajín zarazil ma fakt, že v Texase na súkromnej diaľnici je mýtny poplatok pre nákladnú dopravu 0,12 centov na kilometer  v prepočte na eurá a u nás sa pohybuje okolo 0,20 centov v závislosti od emisnej normy. Oveľa väčší a závažnejší kontrast je na našich cestách prvej triedy, kde sa mýtny poplatok pohybuje pre nákladné autá v priemere okolo 0,16 centov/km. Tento poplatok musí vodič zaplatiť, aby mohol ísť po deravej úzkej  a v zime neodhrnutej ceste a za 0,12 centov/km sa v Amerike odvezie po súkromnej diaľnici. 

Túto sumu nemôžeme brať exaktne, lebo v oboch krajinách sú iné podmienky, slúži nám ako ilustrácia v námete na diskusiu o vstupe súkromného sektora do výstavby ciest. 

Možno je načase sa zamyslieť, či by pre štát nebolo lacnejšie a pre nás lepšie, keby niektoré cesty dal do dlhodobého prenájmu súkromným firmám, ktoré by sa o ne starali a nemuseli by sme každý druhý rok meniť tlmiče na autách a v zime sa obávať, či sa dostaneme vôbec domov. Otázka, či by to bolo drahšie je na zváženie, ak si pozrieme vyššie uvedenú štátnu neefektivitu z mýta.  Ponúknuť možnosť na vybudovanie súkromných ciest a obstarávanie robiť decentralizovane na úrovni regiónov a samospráv, by bol tiež veľký krok dopredu. Na regionálnej úrovni by sa už nemuselo súťažiť o správu obrovských úsekov, do ktorých sa podľa dopredu štátom vytvorených kritérií môžu zapojiť len sponzori vládnej strany, ale vznikol by priestor aj pre menšie firmy, ktoré sa na stavbe aj tak podieľajú, ale kvôli štátnej byrokracii to nemôžu robiť priamo a nakoniec, ako v poslednom prípade zostanú (Váhostavom) nevyplatené. 

Na záver skončím príbehom z dedinky Kelston v Británií, kde jeden muž potom ako uzavreli a rekonštruovali cestu si vybudoval vlastnú. Mala síce dĺžku len 365 metrov, ale dokázala ľuďom ušetriť cestu. Ľudia, ktorí ju využili museli zaplatiť, alebo šli hodinovým obchvatom cez vedľajšie mesto zadarmo.  

Čo myslíte využívali ju?  A prerobili na tom?