Nový autorský zákon, a komu tím prospějete?

Mises.cz: 25. července 2015, Róbert Chovanculiak, komentářů: 0

Vláda včera schválila nový autorský zákon. Najskôr fakty. Ak si od 1. januára roku 2016 kúpite elektronické zariadenie, ktoré je schopné vyhotoviť rozmnoženinu chráneného obsahu, zaplatíte aj nanovo definované poplatky. Tieto poplatky sa budú odvíjať od ceny tovaru a sú pre každý typ zariadenia rôzne: za mobilný telefón 0,7 %, tablet 0,6 %, počítač 0,85 %, kameru 1%, fotoaparát 0,35 %, tlačiareň, skener, fax alebo čítačku kníh 3 % (!), audio-video rekordér, set-top box, smart TV, mp3 alebo mp4 prehrávač 3 % a za CD, DVD nosič alebo USB kľúč 6 % z predajnej alebo dovoznej ceny. Obdobné poplatky existovali aj predtým, nevzťahovali sa však na také množstvo typov tovarov a vyrátavali sa len z ceny určitých komponentov - pamäťových nosičov. Ak si tak dnes kúpite televízor v hodnote 600 eur, zaplatíte 120 eur na DPH a ďalších 18 eur na poplatkoch za autorské práva.

Z ekonomického pohľadu nejde o nič iné, ako zavádzanie novej nepriamej dane. Táto daň je však zaujímavá tým, že nepoputuje do štátneho rozpočtu, ale jej príjemcami budú kvázi súkromné organizácie, tzv. organizácie kolektívnej správy autorských práv ako napríklad SOZA, LITA a pod. Tieto následne podľa rôznych kľúčov alokujú vyzbieranú daň medzi v nich registrovaných autorov ako tzv. „náhradu autorskej odmeny“. Chcete sa dopátrať, koľko eur z vašich peňazí dostala tá, alebo oná kapela či spevák? Bez šance. Samotná daň tak funguje na základe predpokladu „prezumpcie viny“ za kopírovanie legálnych autorských diel pre vlastnú potrebu. Teda zaplatíte, aj keď si ani nevšimnete, že váš televízor má možnosť nahrávania, pretože na platenie daní stačí aj potenciálna hrozba rozmnoženia chráneného obsahu.

Natíska sa pelíškovská otázka: „A komu tím prospějete?“ Novoprijatý zákon je totižto učebnicovým príkladom fungovania demokratických mechanizmov, ktoré majú tendenciu generovať zákony koncentrujúce výnosy pre malú organizovanú skupinu (v tomto prípade členov autorských organizácií) a rozptyľujúce náklady na veľké množstvo neorganizovaných spotrebiteľov. V predchádzajúcich rokoch dokázali spomínané organizácie na týchto špeciálnych daniach vyzbierať čosi vyše 400 000 eur ročne. Podľa predbežných výpočtov má nový zákon priniesť značné navýšenie výnosov a po novom sa táto suma bude pohybovať v miliónoch eur.

V duchu dnes populárnych termínov by sme tak mohli nazvať tento zákon ako vládny antisociálny balíček. Kým DPH na chlieb má klesnúť, (takpovediac) DPH na elektroniku narástla. Naviac pamäťové médiá sa začínajú objavovať aj v inteligentných chladničkách, vysávačoch a ďalšej technike. Budeme SOZA o pár rokov platiť autorské poplatky aj z mikrovlnky?

Obhajcovia existencie organizácií ako SOZA a ich činností argumentujú tým, že nové technológie a hlavne internet uľahčili nielen legálne kopírovanie (voči ktorému je postavený nový autorský zákon), ale obchádzanie celých zákonov o právach duševného vlastníctva. Inak povedané rozšíril sa problém nelegálneho sťahovania a pirátstva. Kvôli tomuto fenoménu tak autori údajne prichádzajú o niečo, na čo majú nárok a pomocou podobných zákonov si len berú naspäť odmenu za svoju prácu. Ako sme však svedkami v prípade tohto zákona, je ťažké určiť mieru „správnych odmien“ a predovšetkým predpovedať ich vývoj do budúcnosti – kto zaručí, že organizácie si neprelobujú o pár rokov novelu s navýšenými odmenami. Je veľmi ťažké odolať pokušeniu hýbať s desatinou čiarkou, ak ide o milióny eur.

Pritom však existujú umelci, ktorí nezobrali príchod informačných technológií a internetu ako ohrozenie, ale ako príležitosť. V hip hopovej komunite čelia umelci rovnakému problému s (ne)ochotou poslucháčov kupovať si originál nosiče. Navyše sa hip hop vzhľadom na jeho špecifický obsah nemôže spoliehať na hranosť v rádiách a následne tantiémy zo SOZA. Títo interpreti majú preto všetky dôvody hľadať alternatívne riešenia ako premeniť svoj talent na zisk. Jedno takéto riešenie využíva samotný internet v prospech raperov. Tí začali na svojich profiloch na sociálnych sieťach ponúkať určité originálne predmety (trička, mikiny, šiltovky, okuliare, energetické nápoje atď.) viažuce sa na samotných interpretov (potlače s ich menami, textami, alebo názvami pesničiek). Takéto predmety sa ukázali ako vysoko efektívny spôsob speňaženia hudby, majú totižto dve dôležité vlastnosti: 1) hodnota, ktorú im pripisujú fanúšikovia, je často oveľa väčšia ako hraničné náklady na ich produkciu, existuje tu teda pomerne ziskový priestor a 2) tieto predmety - na rozdiel od predaja hudobných stôp - nie je možné bezplatne stiahnuť, neexistuje teda pri nich problém čierneho pasažierstva ako pri predaji zvukových nosičov.

Jeden z najúspešnejších prevádzkovateľov tohto obchodného modelu na Slovensku, Rytmus, sa netají svojimi úspechmi v tejto oblasti podnikania. A okamžite ho nasledovalo množstvo jeho kolegov z brandže. Možno je na čase vypustiť dinosaurov slovenskej (nie len) pop-music mimo ohrádku zákonom garantovaných príjmov a naučiť ich samostatnosti. Existuje nezanedbateľná šanca, že nakoniec by boli spokojnejší aj ich zákazníci – poslucháči.