Prečo by mal volič poznať odpoveď?

Mises.cz: 04. června 2013, Róbert Chovanculiak, komentářů: 6

Alebo prečo mu vôbec klásť otázky? Začnem in media res. Keď sa skutočný liberál rozhorčene sťažuje, alebo dokonca nadáva na voličov lavice, Fica, Dzurindu, zlepenca, že „si zaslúžia, čo majú, dobre im tak, ľudia sú ovce, demokracia len odzrkadľuje ich hlúposť, keď sú nepoučiteľní, tak nech si to užijú,“ a tak ďalej a tak ďalej. Alebo keď len odkázané pozerá na vlnu za vlnou demokratických výsledkov, ako tí hlúpi voliči volia a dúfa v ich osvetu časom, však snáď raz pochopia, poprípade im pomôže, poradí a vysvetlí, že čo robia zle a ako to má vyzerať správne…, nechová sa tento liberál nekonzistentne a nestal sa obeťou štokholmského syndrómu? Čo to trepem? Vysvetlím.

Liberáli radi hovoria o tragédii obecnej pastviny. Je to krátky, jednoduchý spôsob ako vysvetliť, že spoločné vlastníctvo motivuje ľudí k plytvaniu a vedie k neoptimálnym výsledkom z pohľadu spoločnosti. V krátkosti popíšem princíp. V obci sa nachádza verejná pastvina, ktorá „patrí“ obci, a tá ponechala voľný vstup pre obyvateľov – chovateľov dobytka, ktorí nevedia nič iné, len chovať ovce. Tí samozrejme každé ráno vyženú svoj kapitál na túto pastvinu. Prvý rok sa na pastvine pasie 100 ovci, ktoré patria 10tim pastierom, a každá ovca za tento rok pribrala 10 kg. Na začiatku druhého roku si pastier Jano, uvedomujúc, že jeho prevádzkové náklady na dodatočnú ovcu sa limitne blížia k nule, zadováži ďalších 10 ovci. Lenže Jano nie je sám, kto vie narátať do desať, a aj ostatní 9ti pastieri rozšíria svoje portfólio. Na pastvine teda máme na konci druhého roku 200 ovci. Keďže plocha trávnatého porastu je konštanta, ovce pribrali počas druhého roku len 2 kg.[1] Avšak aj napriek nízkej miery vnútornej výnosnosti oviec ostáva pre Jana dominantnou stratégiou rozšíriť jeho portfólio o ďalšie ovce aj v nasledujúcom roku. Ostatní ho budú nasledovať a budú ho nasledovať až do momentu, pokiaľ sa priemerný produkt oviec nepriblíži k priemerným nákladom, teda k nule. Výsledkom je tak pohľad na vychudnuté chátrajúce ovce a chudobných obyvateľov obce.

Čo im na to povie skutočný liberál? Poviem vám, čo im nepovie. Nepomenuje ich podľa dobytka, ktorý chovajú, nebude ich nazývať hlúpymi, neodvrkne, že dobre im tak, že keď sú nepoučiteľní, tak nech si „pekne“ užívajú na ich pastvine, a chudobu si zaslúžia. Rovnako im nepomôže, keď sa im bude snažiť pomôcť, radiť a vysvetľovať, že čo robia zle a ako to má vyzerať správne. Že optimálneho výsledku dosiahnu, keď hraničný produkt (a nie priemerný produkt) z poslednej dodatočnej ovce dosiahne úroveň nákladov (pričom v tom momente môže byť priemerný produkt stále kladný). Ak má rozum, nebude navrhovať regulácie a viacej právomoci do rúk obecného zastupiteľstva (a jeho ústavu pre prognózy a výskum oviec). Nie, vysvetlí im, že ich inštitucionálne usporiadanie spoločnosti je nezlučiteľné s reálnym svetom, že ignoruje vzácnosť zdrojov a prirodzenosť každého človeka – konať v súlade s jeho vlastným prospechom. Nebude poukazovať na ich hlúposť, ale na hlúposť pravidiel, podľa ktorých žijú. Rovnako ako z nízkej životnej úrovne a občasných hladomorov v bývalých socialistických krajinách nebude obviňovať pospolití ľud a jeho jednoduchosť.

Verím tomu, že ak skutočne detailne pochopíme fungovanie spoločnosti, kde o veľkej časti jej života rozhodujú demokratické princípy,[2] uvedomíme si, že jednotliví občania, voliči, aj tí, čo volia ľavicu, Fica, zlepenec, Dzurindu, sú jednoducho pastiermi z nášho príkladu. Vôbec nie je na mieste odvolávať sa na neschopnosť jednotlivcov-voličov. Jano z lesa nemusí mať vôbec záujem o politiku, abstraktné myšlienky, reaguje na priame otázky a odpovede, nemá čas ani chuť sa zamýšľať, komparatívnu výhodu ma úplne inde. Uňho doma sa jednoducho vždy volil Mečiar, teraz Fico, u niekoho iného sa vždy volil Dzurinda, teraz nikto. Jeho ani hlas jeho rodiny nič nezmenia, tak načo špekulovať, študovať, pripravovať sa o ilúzie, opúšťať príjemne znejúce omyly a vyhľadávať nepríjemnú pravdu? Myslieť kriticky bolí. O to viac, keď je pre niekoho vlastný názor na politickú tému sám o sebe statkom, má preňho hodnotu (viď vášnivé polemiky pri pive/nedeľnom obede alebo naopak dobrý pocit z toho „patriť niekam“, kde máme všetci rovnaký názor) a náklady na jeho prípadnú nesprávnosť sú nulové (viď pravdepodobnosť, že jeden hlas rozhodné o výsledku volieb).

Je preto Jano neschopný? Nie, neschopným je samotný spoločenský systém spolupráce, ktorý je nezlučiteľný s podmienkami reálneho sveta a systematicky vyúsťuje v prijímanie politík, ktoré sú v konečnom dôsledku z pohľadu spoločnosti neoptimálne a kontraproduktívne (aj keď nepochybujem, že pre určitých jednotlivcov môžu byť vysoko výhodne).[3]

Správna odpoveď liberála na nepriaznivé výsledky demokracie nie je kritika voličov, ale poukázanie na charakter fungovania samotnej demokracie, ktorý je v princípe totožný s obecnou pastvinou a vedie k vychudnutým ovciam a chudobným pastierom.

Správne odporúčanie liberála nie je zriadenie nového Ústavu pre prognózy a výskum oviec, ani nové regulácie, ale inštitucionálna zmena, ktorá obmedzí dosah a právomoci demokracie. Jedným dychom však dodávam, že tieto na seba neprevezme nedemokratický diktátor, ale ostanú v rukách jednotlivých ľudí, ktorí sa budú rozhodovať sami ako autonómne slobodné bytosti. Sám jednotlivec za seba sa rozhodne, za koľko bude a nebude ochotný pracovať (minimálna mzda), sám sa rozhodne, od koho bude a od koho nebude kupovať (protekcionizmus), sám sa rozhodne, za koľko bude ochotný kúpiť a za koľko už nie (cenové regulácie), sám sa rozhodne, aké látky bude jeho telo prijímať a ktoré už nie (kriminalizácia „drog“).

Obľúbené klišé dnes hovorí niečo v zmysle, že „všetky problémy demokracie môžu byť napravené posilením demokracie“, v týchto dňoch predovšetkým tej európskej, všakže. Skutočný liberál by mal zastávať opačný pohľad: „všetky problémy demokracie môžu byť napravené oslabením jej právomoci,“ a to aj napriek všeobecne rozšírenej a klamlivej konformite, ktorá kladie rovnosť medzi demokraciu a slobodu.[4]

[1] Áno, priberú len 2 kg. A to aj napriek tomu, že Obecné centrum pre prognózy a výskum oviec predpovedalo s vysokou štatistickou spoľahlivosťou, že pokles bude maximálne o 50 %. Komplexné systémy sú však často nelineárne a majú asymetrické odozvy – počet oviec síce vzrástol dvojnásobne, ale ich medziročný prírastok klesol na 20 % pôvodnej hodnoty.
[2] Teda fungovanie dnešných klasických masových demokracií so všeobecným volebným právom, kde parlamenty zobrali do rúk zodpovednosť za šťastný, bezpečný, zdravý, stabilný, vzdelaný, dlhý život ich občanov.
[3] Patriam sem politiky napríklad ako minimálna mzda, protekcionizmus, cenové regulácie, dotácie, ostatné regulácie, kriminalizovanie zločinov bez obete atď.
[4] Je toto skutočne vrchol racionalizmu západnej civilizácie v 21. storočí? Máte možnosť voľby, vaša voľba však neovplyvni výsledok a nenesiete za ňu žiadnu zodpovednosť, výsledok budete musieť akceptovať, nech ste volili akokoľvek, rozhodovať sa bude o vašom živote a majetku a pri voľbe musíte nájsť prienik jednej odpovede na stovky rôznych otázok.