Minimálna mzda sa na Slovensku v roku 2016 opäť zvýši. Tentoraz na 405 eur. Vláda tak prihodila symbolických päť eur k plánovanej štyristovke.

Inštitút Tripartity opäť dostal výprask a odborárom opäť vyšla stratégia prudko nastreliť a nadsadiť (410 eur) a potom sa neoficiálne tešiť z úspechu.

Asi nemá zmysel znova poukazovať na negatívne následky tohto zákazu pracovať pre nízkokvalifikovaných, mladých či dlhodobo nezamestnaných ľudí predovšetkým na východe Slovenska. Práve oni to budú mať od nového roka ešte ťažšie pri hľadaní si práce.

Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku však často poukazujú na jej relatívne nízke nepatrné ročné prírastky.

Bratislavskému analytikovi z mi­ nisterstva práce sa môže zdať nárast nákladov práce o takmer 40 eur mesačne ako nepostrehnuteľný, teda, ak sa s ohľadom na politický náboj tejto témy mal vôbec možnosť k návrhu vyjadriť. Iný názor môže mať drobný podnikateľ v službách pohostinstva z dedinky Držkovce v okrese Revúca.

V každom prípade Slovensko nie je jediná krajina, kde sa rieši zvyšovanie minimálnej mzdy. V USA je momentálne ešte väčšia diskusia o jej zvyšovaní a to z aktuálnych 7,25 dolára za hodinu na ľavicovými politikmi vysnívaných 10,10 dolára.

Proti takémuto radikálnemu zvyšovaniu minimálnej mzdy sa zdvihol odpor rôznych zainteresovaných osôb a skupín, medzi nimi aj ekonómov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že slovenské zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy o 14 centov (z 2,18 eur na 2,32 eur) je naozaj oproti americkému zanedbateľné a nemalo by predstavovať problém. To je však pomerne nešťastná interpretácia.

V USA sa totižto naposledy menila minimálna mzda v roku 2009 a to na spomínaných 7,25 dolára.

Na Slovensku bola v tom čase mesačná minimálna mzda na úrovni 295,5 eura. Ak si porovnáme relatívnu zmenu minimálnej mzdy za toto obdobie medzi USA a Slovenskom, dostaneme úplne iný obrázok.

V rámci USA sa dnes vedie prudká diskusia o náraste minimálnej mzdy o 37 percent za posledných šesť rokov. Na Slovensku však medzičasom narástla minimálna mzda v skoro identickej miere, teda o 34 percent. A pritom tento krok prešiel len symbolickou polemikou medzi odbormi a zamestnávateľskými zväzmi, ktorá mala už vopred jasného víťaza.

Salámová metóda pri zvyšovaní minimálnej mzdy môže na jednej strane pomôcť znížiť odpor, rozpustiť negatívne dôsledky v čase a zabrániť vzniku rozsiahlej celospoločenskej diskusie.

Nedokáže však zakryť a znížiť negatívne dôsledky samotnej minimálnej mzdy.

Konkrétne na Slovensku to znamená jednu z hlavných príčin dvojcifernej miery nezamestnanosti, teda jednu z najvyšších nezamestnaností v rámci EÚ.