Prečo sú na Slovensku nízke mzdy?

Mises.cz: 20. listopadu 2012, Peter Weisenpacher, komentářů: 19

Ľudia často popierajú, že výška miezd závisí od nejakých objektívnych faktorov, ako je napr. produktivita práce [1]. Ich predstava je približne taká, že výška miezd závisí najmä od dobrej vôle zamestnávateľa alebo štátu. Dobrý zamestnávateľ ľuďom „dá zarobiť“, chamtivý ich zdiera. Dobrá vláda sa o ľudí stará a žmýka zamestnávateľov v prospech zamestnancov, zlá vláda je „proti ľuďom“. Podobné názory existujú len ako intuitívne predstavy, ich stúpenci nedokážu sformulovať na túto tému žiadnu ucelenú teóriu, ktorá by mala nejaké racio (o to viac je v nich ale emócii). V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sa vlastne mzdy na trhu tvoria a od čoho závisí ich výška.

Predstavme si spoločnosť, v ktorej žije milión ľudí, ktorí sú ale tak málo produktívni, že dokážu vyrobiť len 100 tisíc párov topánok. Je vedľajšie, aké sú tu nominálne mzdy, tj. aké číselká sú vytlačené na papierikoch, ktoré ľudia dostávajú na výplatu. Reálne mzdy musia byť nutne také nízke, že topánky si môže dovoliť nanajvýš každý desiaty človek, a teda najmenej 90 % ľudí ostane bosých. Analogický argument prirodzene platí aj pre všetky ostatné výrobky. Z tohto príkladu je zrejmé, že výška miezd „nejako“ s produktivitou práce musí súvisieť, nech už to ľudia hocijako popierajú. Ľudia nemôžu spotrebovať viac, než vyrobia. Nízka výroba znamená nižšie reálne mzdy a nižšiu životnú úroveň. Žiadna „sociálne cítiaca“ vláda so svojimi „istotami“, žiadne prelievanie sĺz nad osudom bosých nemôžu vyprodukovať dodatočné topánky, to môže dosiahnuť jedine produktívnejší obuvnícky priemysel.

Tiež je jasné, že túto produktivitu ovplyvňuje omnoho viac kvalitné strojové vybavenie obuvníckej továrne než usilovnosť pracovníkov. Priemerne usilovný pracovník modernej továrne vyrobí za deň omnoho viac topánok než zručný stredoveký remeselník pracujúci s vypätím všetkých síl s jednoduchými manuálnymi nástrojmi. Je dôležité to zdôrazniť, pretože ľudia si pod produktivitou práce robotníka často mylne predstavujú niečo také ako jeho usilovnosť. Tvrdenia o nižšej produktivite práce na Slovensku im znejú ako hnusné protislovenské obviňovanie našich robotníkov z lenivosti. Iracionálne obranné reakcie potom pochovajú akúkoľvek snahu o rozumnú diskusiu. Produktivitou práce teda budeme rozumieť jednoducho trhovú hodnotu tovaru vyrobeného za časovú jednotku a pod pojmom fyzická produktivita budeme rozumieť počet výrobkov za tento čas.

Zatiaľ teda vieme, že výška miezd nejako súvisí s fyzickou produktivitou práce, ktorá zase súvisí s výkonnosťou vybavenia tovární, tj. akumulovaným kapitálom. Je treba ešte vysvetliť, čo určuje mzdu konkrétneho pracovníka. Keď zamestnávateľ najíma dodatočného (medzného) zamestnanca, maximálna mzda, ktorú je mu schopný ponúknuť, je daná trhovou hodnotou dodatočného produktu, ktorý sa vytvorí jeho zapojením do práce (tzv. medzný produkt). Ak zamestnanec vytvorí pre zamestnávateľa hodnotu 1000 eur, zamestnávateľ mu bude ochotný vyplatiť mzdu nanajvýš 1000 eur, určite nie 1200. Medzný produkt je pochopiteľne tým vyšší, čím lepším kapitálovým vybavením zamestnávateľ disponuje. Zamestnávateľ ale obvykle vôbec netúži platiť zamestnancovi maximálnu možnú mzdu, danú pracovníkovou medznou produktivitou (teda tých 1000 eur). Snaží sa mu ponúknuť mzdu nižšiu, ale dostatočne vysokú na to, aby mu zamestnanca neodlákali iní zamestnávatelia. Zamestnancova mzda bude teda tým vyššia a tým bližšia jeho medznej produktivite, čim vyššej konkurencii ostatných zamestnávateľov musí náš zamestnávateľ čeliť. A schopnosť ostatných zamestnávateľov konkurovať mu a preplatiť ho nie je daná ničím iným než ich vlastnou kapitálovou vybavenosťou, a teda medznou produktivitou práce v ich firmách. Čím viac kapitálu je celkovo akumulovaného v danej krajine, tým viac sa vyprodukuje, tým vyššie mzdy sú zamestnávatelia schopní vyplácať a pod tým väčším vzájomným konkurenčným tlakom sú, aby tieto mzdy aj skutočne vyplácali. Mzdy pracovníkov budú vyššie a rovnako aj ich podiel na celkovom produkte. Preto na Slovensku nielenže vyprodukujeme menej ako napr. v kapitálovo dobre vybavenom Švajčiarsku (máme nižší HDP), ale navyše na mzdy pripadá len 38 % tohto nižšieho produktu, kým v Švajčiarsku je to 59 % [2].

Vplyv medznej produktivity práce na výšku mzdy sa dá najlepšie pochopiť na príklade tých odvetví, v ktorých má akumulácia kapitálu malý alebo žiadny vplyv na fyzickú produktivitu. Takými sú napr. niektoré služby. Súčasná čašníčka roznesie za smenu zrejme rovnaké množstvo pohárov piva ako jej kolegyňa v stredoveku, a jej fyzická produktivita je teda rovnaká. Ako je potom možné, že jej reálna mzda je omnoho vyššia? Zdanlivo to popiera súvis medzi produktivitou práce a výškou mzdy. Treba si ale uvedomiť, že jej mzda nie je určená len medznou produktivitou práce v tejto jednej krčme. Krčmár musí zaplatiť čašníčke takú vysokú mzdu, aby ju odlákal z eventuálnej práce o. i. v tých zamestnaniach, ktorých produktivita s nárastom množstva akumulovaného kapitálu rastie. Ak by sa pokúsil ponúknuť čašníčke stredovekú mzdu, zamestnala by sa radšej napr. v nejakej továrni. Krčmár musí zaplatiť viac a na rozdiel od svojho stredovekého kolegu si to môže dovoliť. Je to tak preto, že má solventnejších zákazníkov, napr. robotníkov z tovární s rastúcou produktivitou. Tí, ak chcú byť obslúžení, musia väčšiu časť zo svojho rastúceho príjmu prenechať (priamo či nepriamo) krčmárovi a čašníčke [3].

Po sformulovaní tejto všeobecnej teórie ju už môžeme použiť na vysvetlenie konkrétnych príkladov zo života. Predstavme si napr. vstup kapitálovo výborne vybavenej firmy (napr. Volkswagen) do krajiny, ktorej kapitálové rezervy boli zdecimované 40-ročným budovaním socializmu a 20-ročným budovaním silného sociálneho štátu a v ktorej sociálna politika vlády udržiava stabilnú dvojcifernú nezamestnanosť (napr. Slovensko). Aj keď vďaka svojej vysokej medznej produktivite je VW schopný vyplácať mzdy na nemeckej úrovni, ani ho nenapadne urobiť niečo také. Bežní slovenskí zamestnávatelia so svojou slabou kapitálovou vybavenosťou pre neho nie sú konkurenciou [4] a nezamestnaných je dostatok, preto VW úplne stačí, ak ponúkne mzdy mierne nad slovenským priemerom a hlboko pod nemeckým a nebude mať problém získať najlepších pracovníkov, akí na trhu sú. V Nemecku musí kvôli konkurencii iných kapitálovo dobre vybavených firiem ponúknuť omnoho vyššie mzdy. Táto skutočnosť ukazuje, že výška miezd v nejakej firme nezávisí jednoducho od produktivity tejto konkrétnej firmy, ale od akejsi „priemernej“ produktivity v danej krajine, danej celkovým množstvom akumulovaného kapitálu. Keďže v Nemecku je kapitálu podstatne viac, je tam vyššia aj produktivita práce bežného pracovníka, a tým aj úroveň miezd. Toto si neuvedomujú ľudia, ktorí spochybňujú vplyv produktivity práce na výšku miezd na základe pomýleného argumentu, že robotníci v slovenskom a nemeckom VW majú prinajmenšom rovnakú produktivitu, a napriek tomu tí slovenskí majú výrazne nižšie platy.

Skôr než začneme hromžiť na chamtivých nemeckých kapitalistov zneužívajúcich slovenskú chudobu, je dobré si uvedomiť, že VW nemôže celý rozdiel medzi nemeckými a slovenskými mzdami zhrabnúť ako zisk. Konkurencia ho núti premietnuť túto úsporu aspoň čiastočne do nižších cien výrobkov. Bez ohľadu na to, v akej miere to urobí, či už preferuje vyšší zisk, alebo zníženie cien výrobkov, núti to konkurentov takisto znižovať náklady na pracovnú silu a presúvať kapitál do podobných krajín ako Slovensko. Vďaka tomu reálne mzdy v týchto krajinách rastú, a to buď tým, že sa zvyšujú nominálne mzdy v dôsledku konkurencie produktívnejších zamestnávateľov, alebo vďaka zníženiu cien výrobkov umožnenému nižšími nákladmi na pracovnú silu a celkovo lepšou alokáciou kapitálu. Slovenskí robotníci nielenže „otročia“ v cudzích montážnych dielňach, ale ako spotrebitelia si môžu aj dovoliť kúpiť autá či elektroniku, ktoré sú lacnejšie, než by boli, keby ich vyrábali len nemeckí robotníci poberajúci trojnásobné mzdy. Podobne nárast ziskov firiem ako VW vedie k vyššej akumulácii kapitálu, ktorý v budúcnosti umožní nárast produktivity a miezd.

Je dobré zdôrazniť, že pod pojmom mzda sa v tomto článku rozumela hrubá mzda (alebo superhrubá mzda či cena práce na výplatnej páske). „Sociálne výhody“ garantované štátom nemajú žiadny vplyv na samotnú výšku hrubej mzdy. Sú z nej ale financované a úmerne tomu preto znižujú zamestnancovu čistú mzdu. Taktiež neexistujú žiadne „odvody zamestnávateľa“ - aj táto suma spadá do hrubej mzdy a čim je vyššia, tým nižšia bude zamestnancova čistá mzda. Pojem „odvody zamestnávateľa“ je len rafinovaný výmysel, ktorý má v naivnejších zamestnancoch vyvolať dojem, že vďaka štátu dostávajú od zamestnávateľa niečo, čo by inak nedostali.

Ukázal som, že nízke mzdy sú dôsledkom nedostatku kapitálu. Je preto zbytočné hromžiť nad údajnou chamtivosťou slovenských zamestnávateľov a tváriť sa, že situácia slovenských pracovníkov sa zlepši, ak si buď sami podnikatelia vstúpia do svedomia a zvýšia mzdy alebo ich k tomu donúti sociálne cítiaca vláda. Vylievaním žlče na chamtivých podnikateľov sa síce niektorým ľuďom uľaví, ale problém to nerieši. Ten totiž nie je v psychike zamestnávateľov a v ich lakomosti, ale v objektívnej skutočnosti nedostatku kapitálu, a jeho jediné riešenie je jeho ďalšia akumulácia. Tá je možná buď príchodom zahraničných investorov alebo domácou akumuláciu [5]. Keďže kapitál sa tvorí vďaka dosiahnutému zisku a vďaka úsporám, politika trestajúca zisk a úspory (vyššie dane a odvody, predražovanie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie sporivého dôchodkového piliera a ďalšie opatrenia tohto druhu) akumuláciu kapitálu brzdí. Perspektívy slovenských poberateľov miezd do budúcna preto nie sú veľmi ružové.

[1] Poučná diskusia je napr. v eTrende: http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu/diskusia
[2] http://blog.etrend.sk/iness/2012/09/13/prerozdelovanim-k-vacsiemu-bohatstvu
[3] Vidíme, že socialisti majú pravdu, keď trh obviňujú z nespravodlivosti, keďže novovytvorené bohatstvo sa na trhu prerozdeľuje v prospech čašníčky, ktorá sa oň nijako nezaslúžila, namiesto aby celé pripadlo kapitalistom, ktorí ho svojou kapitálovou akumuláciou umožnili. Podobne sú na tom aj robotníci, ktorí zarobia viac než ich stredoveký kolega vďaka lepšiemu kapitálovému vybaveniu, nie vďaka svojim osobným kvalitám.
[4] Nedávno boli v tlači správy, že VW sa chystá vybudovať lakovňu, v ktorej investuje v prepočte na pracovníka takmer 300 000 - 400 000 eur. Porovnanie tejto sumy s biednym kapitálovým vybavením väčšiny zamestnávateľov na strednom alebo východnom Slovensku názorne ukazuje, prečo je taký veľký rozdiel medzi nemeckými a slovenskými platmi. http://ekonomika.sme.sk/c/6091063/volkswagen-spustil-novu-lakovnu-za-sto-milionov-eur.html
[5] Výhodou toho druhého spôsobu je to, že obyvatelia Slovenska by profitovali okrem miezd aj z kapitálových výnosov.

Článek původně vyšel na iness.sk.