Ekonómovia si vo všeobecnosti uvedomujú koordinačno-podnetovú silu trhu. Trh cez cenový mechanizmus umožňuje koordinovať plány veľkého množstva ľudí bez toho, aby bol prítomný nejaký centrálny koordinátor. A trhu pre jeho správne fungovanie postačuje, že každý sleduje svoj vlastný záujem (na rozdiel od napr. politiky a demokratických mechanizmov).

Ekonómovia sa však rovnako zhodujú na výnimkách z tohto záveru. Tzv. trhových zlyhaniach. Jedným z nich sú verejné statky. To sú statky, z ktorých spotreby nie je možné vylúčiť spotrebiteľov a tým pádom je veľmi ťažké spoplatniť ich využívanie. Podľa tejto teórie je tak poskytovanie verejných statkov neziskový biznis, o ktorý nikto nemá záujem. Medzi takéto statky patrí podľa väčšiny učebníc ekonómie aj polícia. Naša skúsenosť toto tvrdenie potvrdzuje. Denne stretáme policajtov platených z daní. Naši predkovia však nutne takúto skúsenosť mať nemuseli a rovnako nie je zaručené, že takúto skúsenosť budú mať naši potomkovia.

Už dnes sa objavujú rôzne súkromné alternatívy verejnej ochrany a bezpečnosti. Na inom mieste sme písali o tom, ako si niekoľko susedov zafinancovalo políciu prostredníctvom crowdfundingovej kampane alebo ako v Detroite organizácia Threat Management Center poskytuje bezpečnosť a ochranu viac ako 1000 domácnostiam. Inou novinkou je internetová aplikácia Beesafe do mobilu alebo špeciálnych hodiniek, ktorá vie upozorniť vašich priateľov, ľudí v okolí alebo miestnu bezpečnostnú službu, ak ste v nebezpečenstve. Aplikácia pošle presnú informáciu o vašej polohe aj s mapou v reálnom čase a automaticky zaznamená zvuk a video z incidentu. Z poskytnutia ochrany sa tak do určitej miery stáva vylúčiteľná služba a bezpečnostná agentúra vám môže pomôcť presne v momente, keď to naozaj potrebujete. Čo sa verejným alternatívam často nedarí.

Ešte inovatívnejší systém verejnej ochrany predstavuje nápad skombinovať konceptzdieľanej ekonomiky s kryptomenami a vytvoriť tak decentralizovaný systémochrany ulíc a okrskov. Tento systém funguje na myšlienke rozloženia tzv. „virtuálnych fontán“, ktoré budú náhodne generovať bitcoiny pre ľudí, ktorí sa rozhodnú hliadkovať v susedstve.  Títo občania s komparatívnou výhodou v hliadkovaní a riešení prípadných incidentov, tak budú mať motiváciu pravidelne obchádzať a monitorovať určené body, kde môže získať bitcoiny. Navyše systém má zaznamenávať reputáciu týchto hliadkujúcich občanov a pre tých, ktorí sú spoľahliví a/alebo boli úspešní pri zabraňovaní zločinu, môžu majitelia fontán zvyšovať pravdepodobnosť, že pri obhliadke bude vygenerovaný bitcoin. Naopak tých, ktorí nebudú ochotní pomôcť, alebo sa budú flákať, môžu majitelia fontán odstrihnúť od možnosti získať odmenu. Tieto tri príklady ukazujú, aké sú (často skryté) náklady stratených inovácii, keď je určitá služba poskytovaná monopolne. Naši predkovia však neboli o nič menej inovatívni a našli spôsoby ako si zabezpečiť bezpečnosť aj bez možnosti využívať internet alebo verejné financovanie.

V Anglosaskom svete je štátom poskytovaná polícia relatívne novodobý fenomén, ktorého vznik sa datuje do polky 19. storočia. Vo Veľkej Británii bolo prvé štátne oddelenie polície založené v roku 1829. A až v roku 1856 bol prijatý zákon (County and Borough Police Act), ktorý nariaďoval zriadenie polície v jednotlivých regiónoch platenej z verejných zdrojov. Navyše nebola to len polícia, ktorá nebola verejne poskytovaná, dokonca celý proces obžalovania a prokuratúry bol súkromný a jeho cieľom nebolo ani tak potrestať páchateľa vhodením ho väznice ako skôr odškodniť obeť. 

Hlavným inštitucionálnym mechanizmom, ktorý stál za službami súkromnej polície a obžaloby boli tzv. žalobné združenia (prosecution association). Tie boli hlavným zdrojom zabezpečovania bezpečnosti a vynucovania práva v Anglicku počas 18. a prvej polovice 19. storočia. Historický výskum týchto združení ukázal, že išlo o pomerne rozšírený fenomén, ktorý vznikol a rozširoval sa spontánne a zároveň rástlo množstvo aktivít a funkcií, ktoré tieto združenia vykonávali. Ich vznik sa spája predovšetkým s rozsiahlou a relatívne rýchlou urbanizáciou Anglicka počas tohto obdobia.

Tieto žalobné združenia boli de facto súkromné kluby, ktoré vznikli ako nástroje jednotlivcov v určitej lokalite na plnenie dvoch úloh: (1) zdieľanie nákladov spojených s obžalobou a vyšetrovaním, teda išlo o  akési poistenie proti zločinu (súkromný statok); a (2) poskytovanie ochrany proti zločinu pomocou hliadok a odstrašovacieho efektu (verejný statok). Takéto zviazanie súkromného a verejného statku umožnilo financovať služby, o ktoré by inak súkromný sektor nemal záujem. 

Na prvom zakladacom stretnutí takéhoto združenia jednotlivci zaplatili vstupný príspevok, dohodli sa na pravidlách, právach a povinnostiach a zvolili si vedúcich a správcov. Najčastejší členovia takýchto združení boli malí farmári, obchodníci a drobní vlastníci pozemkov. 

Ak išlo o malé, začínajúce združenie, všetci členovia platili rovnaké členské poplatky na ročnej báze. Neskôr, už väčšie združenia mali poplatky odstupňované podľa príjmu (mestá) alebo hodnoty vlastneného pozemku (vidiecke oblasti). Ako združenia naberali nové úlohy, rástol aj počet poplatkov. Tieto poplatky však boli podľa historikov prekvapujúco nízke, čo robilo združenia dostupné pre drvivú väčšinu obyvateľov. Z výdavkov išlo najmenej na administratívu a naopak najviac na dve hlavné činnosti: na financovanie nezávislých hliadok a na všetky procesy spojené s vyšetrovaním a obžalobou. Práve proces vyšetrovania a obžaloby bol extrémne drahý a bez existencie združení by si ho mohli dovoliť len najbohatší obyvatelia. Združenia tak slúžili hlavne chudobnejším a strednej triede. 

Združenia poskytovali aj ďalšie služby ako pomoc pri náhrade ukradnutého majetku, financovanie inzerátov v novinách, ktoré popisovali odcudzenú vec, hľadaného páchateľa a ponúkali odmenu za informácie vedúce k jeho dolapeniu. Ak išlo o hodnotenejšie veci ako napr. o ukradnutého koňa, tak združenie financovalo inzerciu v celonárodných novinách. Taktiež samotné združenia mali vlastných detektívov, alebo si ich prenajali a vyšetrovali jednotlivé prípady. Nemenej dôležité bolo financovanie obžaloby, súdnych poplatkov, právnikov a trovy pre svedkov. Niektoré združenia dokonca do určitej miery kompenzovali obete, keď sa nepodarilo nájsť páchateľa ani ukradnutú vec. Združenia taktiež pravidelne vyhlasovali a zverejňovali mená svojich členov, aby tak odstrašili potenciálnych páchateľov od ich nekalých úmyslov. 

Toto všetko boli súkromné benefity, ktoré sa spájali s členstvom v združeniach. Práve oni pomohli riešiť problém čierneho pasažiera pri poskytovaní služieb združenia, ktoré už mali skôr charakter verejných statkov. Jednotlivci tak mali pomerne výraznú motiváciu stať sa členmi žalobných združení a spolufinancovať tak bezpečnosť a hliadky v meste.  Fungovanie týchto združení a ich úlohy sa postupne rozširovalo a podľa dochovaných reportov z rokov 1828, 1836 a 1839 bola miera zločinnosti na ústupe a zároveň sa zvyšoval počet súkromných hliadok.

Práve v týchto rokoch však začína aj vytlačenie týchto súkromných iniciatív cez zákonmi vytvorenú konkurenciu v podobe verejnej polície. Tento proces sa spája predovšetkým s neschopnosťou združení poskytnúť jeden druh služieb, ktoré predovšetkým elita a vládnuca vrstva v Anglicku dopytovala. Združenia sa zameriavali predovšetkým na ochranu a vyšetrovanie zločinov proti majetku a osobám. To boli totižto zločiny, za ktorých vyšetrenie a ochranu proti ktorým boli ľudia ochotní platiť. Anglická elita však v tomto období začína volať aj po trestaní morálneho úpadku. Ich cieľom bolo mať k dispozícii mechanizmy ako trestať a obmedzovať gamblerstvo, pijatiku, či prostitúciu. Práve to im poskytla verená polícia.

Skúsenosti so súkromnou políciou nájdeme aj v USA. Tu sa zo začiatku spája predovšetkým s postupným osídľovaním západných časti USA, ktoré sa odohrávalo rýchlejšie ako dokázal verejný sektor poskytovať jeho služby. V týchto oblastiach sa súkromná polícia a poskytovanie bezpečnosti spájala predovšetkým s komerčnými činnosťami, ktoré pre svoje hladké fungovanie potrebovali  bezpečné prostredie. Obchodníci, vlastníci pohostinstiev a vlastníci pozemkov našťastie nečítali učebnice verejnej ekonómie a prirodzene začali spájať poskytovanie bezpečnosti s ich aktivitami. Rovnako ako dnes obchodný dom nespoplatňuje zvlášť jeho služby bezpečnosti, toaliet, fontány, chodníkov či osvetlenia, ale presúva tieto náklady do nájmu pre obchodníkov, ktorí si ich kompenzujú cez vyššie ceny ich produktov, tak obyvatelia západnej časti USA nespoplatňovali priamo služby polície, ale robili tak cez svoju obchodnú činnosť. 

Na historických príkladoch tak môžeme vidieť, že dnes v ekonómii pomerne priamočiare delenie na verejné a súkromné statky nemá oporu v realite. Resp. závery, ktoré sú spájané s konceptom verejných statkov, sú do určitej miery spochybňované. Keď hovoríme o výhodách štátom poskytovaných služieb, nesmieme hodnotiť ich celkový čistý prínos, ale hodnotiť len ich pridanú hodnotu oproti potenciálnej súkromnej alternatíve. Každá verejná služba totižto má, alebo mala protihodnotu v súkromnom riešení. Ľudia, ktorí žili v konkrétnej dobe na konkrétnom mieste a nemohli sa spoliehať na verejnú autoritu, jednoducho nevyhodili rukami do vzduchu. Naopak chopili sa príležitosti. Tzv. „trhové zlyhanie“ je totižto v skutočnosti inštitucionálnou príležitosťou na zisk a ten, kto dokáže prísť s riešením problému, bude odmenený.