Súkromné vlastníctvo k vesmírnym telesám

Mises.cz: 13. dubna 2012, Kolektiv Mises.cz, komentářů: 10

[Pro mises.cz napsal Luboš.]

Mysleli ste si, že Kozmická zmluva (Outer Space Treaty), ku ktorej pristúpila väčšina krajín sveta, zakazuje privlastňovať si vesmírne telesá? Podľa experta na vesmírne technológie Randa Simberga to nie je také jednoznačné.

Rand Simberg svoje návrhy napísal v texte Homesteading the Final Frontier - A Practical Proposal for Securing Property Rights in Space. V tomto príspevku som sa pokúsil zhrnúť jeho návrhy a azda sa mi aj podarilo napísať rozumnú kritiku. Kritiku „pravicového“ návrhu z prava.

Homesteading the Final Frontier

Kozmická zmluva totiž štátom explicitne zakazuje privlastňovať si vesmírne telesá, avšak v prípade iných subjektov, vrátane jednotlivcov, to nie je také jednoznačné. Keď sa totiž na právo vlastniť pozriete z iného pohľadu, než aký ponúka kontinentálne právo, môže to celé dostať taký slabý minarchistický nádych.

Podľa Simberga rešpektovanie vlastníctva nemusí znamenať vyhlásiť suverenitu nad objektom, ktorý je predmetom vlastníctva. Štát alebo skupina štátov by tak uznávali vlastníctvo komukoľvek, zároveň by ho nevymáhali, a teda by si nad ním nenárokovali suverenitu.

Navyše, ak by Kozmická zmluva zakazovala vlastníctvo vesmírnych telies, o niečo mladšia Zmluva o Mesiaci (Moon Treaty), ktorá takýto zákaz explicitne uvádza, by bola zbytočná. K Zmluve o Mesiaci len dodám, že zatiaľ ju ratifikovalo 13 krajín a žiadna z nich nemá vlastný vesmírny program, takže je zatiaľ mŕtva.

V prípade, že Kozmická zmluva neumožňuje súkromné vlastníctvo, podľa Simberga by najlepším riešením bolo navrhnúť k nej dodatok alebo vytvoriť úplne nové pravidlá. Pokiaľ by však súkromné vlastníctvo bolo možné, Simberg navrhuje vziať si za vzor americký Homestead Act, a to konkrétne vo forme návrhu Space Settlement Prize Act.

Space Settlement Prize Act

Space Settlement Prize Act však samozrejme na rozdiel od historického Homestead Act prichádza s úplne inými výmerami, ktoré by bolo možné nárokovať. A to pre prvý nárok v prípade Mesiaca 600 000 štvorcových míľ (približne 1 554 000 km² alebo 4 % povrchu Mesiaca), v prípade Marsu 3 600 000 štvorcových míľ (približne 9 324 000 km² alebo 6,5 % povrchu Marsu) a v prípade asteroidov a iných telies 600 000 štvorcových míľ, alebo celé teleso, ak je menšie ako 1 000 000 štvorcových míľ a každý ďalší nárok by bol o 15 % menší ako predošlý.

Argumentom pre takto veľký nárok je najmä možnosť získania lepšieho financovania, a to najmä s vidinou predaja menších častí ďalším subjektom. Jednoducho organizácia môže ľahšie presvedčiť veľký počet veriteľov, ak im môže ponúknuť možnosť veľkého zisku z predaja veľkých pozemkov.

Kritika

Avšak kvôli možnosti nárokovať si spočiatku veľké výmery sa môže napríklad v prípade Mesiaca vytvoriť monopol na vodu a tým pádom aj lacný kyslík a vodík v polárnych oblastiach Mesiaca (podľa príspevku na NASASpaceFlight.com fóre po približne šesťdesiatusiedmu rovnobežku). Rovnako by to mohlo obmedziť prístup k polárnym oblastiam, ktoré sú neustále osvietené Slnkom a mohli by slúžiť ako ideálne miesta pre solárne elektrárne bez nutnosti riešiť problémy spojené s nedostatkom svetla počas dlhých mesačných nocí.

Druhým problémom je, že podobným určovaním výmery, ktorú je možné si privlastniť, má význam len prvých sto až dvesto nárokov, než tie ďalšie budú neužitočne malé. Zároveň, keďže si zrejme nikto nebude nárokovať neužitočne malé výmery, ostane napríklad v prípade Mesiaca zhruba 20-30 % jeho plochy bez vlastníctva (čísla si môžete pozrieť v príspevku na NASASpaceFlight.com fóre).

Tretím problémom môžu byť, aj keď pomerne minimálne, povinnosti nárokovateľa poskytnúť komukoľvek „právo prejazdu a pristátia“, a to aj s ohľadom na prípadný nárast dopytu po ich využívaní a za primeraný poplatok.

Štvrtým problémom je voľnosť Ministerstva zahraničných vecí USA (Department of State) v prípade, ak to bude potrebné k dosiahnutiu prijatia medzinárodných dohôd uznávajúcich podobné pravidlá, akceptovať možnosť nároku len pre konzorciá alebo povinnosť prijať do konzorcia člena z rozvojovej krajiny.

Toto by mohlo výrazne ohroziť ciele, ktoré chcú zástancovia tohto návrhu podporiť. A to využitie alebo osídlenie Mesiaca a následne ďalších telies Slnečnej sústavy. V tomto smere je prezentácia organizácie CEI, ktorá zastrešuje prácu Randa Simberga, ako presadzujúcej minimálny štát, voľný trh a osobné slobody, tak trocha zvláštna. Rovnako zvláštne tieto návrhy znejú z pera práve Randa Simberga, ktorý na svojom blogu prezentuje pomerne pro-trhové názory. Tento konkrétny návrh považujem skôr za korporativistický ako za trhový a časom by mohol viesť k názorom vychádzajúcim z hypotetickej budúcej praxe, že súkromníci vo vesmíre preberajú všetky neduhy pozemských monopolov.

Zároveň to vytvára predstavu, že súkromníci vo vesmíre by bez podpory štátu nedokázali vo vesmíre uspieť. To je sčasti pravda, ale platí to pre súčasný stav techniky a v budúcnosti by sa súkromné organizácie mohli dokázať zaobísť aj bez partnerstva s národnými vesmírnym agentúrami.

Záver

Každopádne súčasný právny stav nevytvára podmienky pre trvale udržateľnú trhovú ťažbu a kolonizáciu Slnečnej sústavy. A s ohľadom na ambície Elona Muska, zakladateľa SpaceX znížiť náklady na dopravu do vesmíru o jeden rád je možné, že onedlho bude potrebné súčasný stav zmeniť. Veď nakoniec pri porovnaní s múzejnými raketoplánmi sa mu to už raz podarilo.