Samotná existencia regulácie v legislatíve ešte automaticky neznamená jej ekonomickú alebo spoločenskú opodstatnenosť, či dokonca prospešnosť. Opak je v niektorých prípadoch pravdou.

Aj napriek tomu, že sa regulácie podnikateľského prostredia spravidla ospravedlňujú ako pomoc spotrebiteľom, množstvo regulácii je skôr výsledkom tlaku záujmových skupín, alebo prehnane aktívnych a naivných politikov (úradníkov). V takom prípade môže byť zo spotrebiteľského pohľadu výhodnejšie, ak je daná regulácia zrušená alebo sa formálne nevynucuje. V praxi však nie je jednoduché rozoznať, kedy sú náklady regulácie vyššie ako úžitok z nej plynúci a kedy prospieva skôr koncentrovaným záujmom ako rozptýleným spotrebiteľom.

Pri riešení tohto problému sa na jednej strane môžeme skúsiť spoľahnúť na politické procesy a demokratické mechanizmy. To však môže trvať dlho a v niektorých prípadoch sa ani nemusíme takejto zmeny dočkať. Problémom je asymetria informácií medzi voličmi a politikmi na jednej strane a medzi spotrebiteľmi a záujmovými združeniami na strane druhej. Voliči jednoducho nemajú motiváciu sa denne informovať a kontrolovať politikov, či prijímajú len regulácie zvyšujúce blahobyt. Politici tak majú široký manévrovací priestor pri ich legislatívno-regulačnej činnosti. Rovnako je pre ľudí z pohľadu spotrebiteľov ťažké vyhodnotiť, či by zregulované odvetvie fungovalo lepšie alebo horšie bez regulácie. Spotrebiteľ by sa musel púšťať do zložitých kontrafaktuálnych myšlienkových cvičení, ako by asi vyzeral svet bez tej, či onej regulácie.

Dostávame sa tak do paradoxnej situácie. Asymetria informácií je totižto jeden z hlavných argumentov zavádzania regulácií (producent alebo poskytovateľ služby vie viac ako zákazník) a zároveň jeden z hlavných dôvodov nefunkčnosti týchto regulácií (volič a spotrebiteľ nedokážu kontrolovať politikov a identifikovať neefektívne regulácie).

Tu však prichádza na scénu technologická revolúcia ako alternatíva, ktorá umožňuje prelomenie hrubých politických ľadov. Celá zdieľaná ekonomika a jej momentálne najdiskutovanejší prvok Uber nabúravajú zastarané regulácie. A to tak, že testujú čistý úžitok z nich plynúci a zároveň mobilizujú ľudí do politickej akcie. Čím riešia dva vyššie opísané problémy.

1) V rámci zdieľanej ekonomiky spotrebitelia svojim správaním porovnávajú klasické služby pod verejnou reguláciou so službami založenými na nových technológiách. Tým pádom testujú efektivitu existujúcich regulácií a efektivitu reputačných mechanizmovzdieľanej ekonomiky. Napríklad Uber tak dáva pocítiť zákazníkom, ako vyzerá neregulovaná služba, ktorá rieši problém asymetrie informácí cez súkromné pravidlá a obchádza zastarané regulácie. Ak je verejná regulácia naozaj opodstatnená, tak by sa mala súkromná alternatíva zrútiť do špirály nefunkčnosti a zaniknúť z dôvodu nespokojnosti zákazníkov plynúcej z asymetrických informácií (tak ako to predikuje teória užitočnosti vládnych regulácií). Obdobná situácia je aj v prípade ďalších služieb zdieľanej ekonomiky ako napr. Airbnb, kde sa rovnako môžete rozhodnúť medzi oficiálnymi hotelmi, ktoré sú pod kontrolou verejných autorít a súkromne zdieľanými apartmánmi, ktoré využívajú na preklenutie informačnej asymetrie reputačné mechanizmy.

2) Zdieľaná ekonomika taktiež umožňuje mobilizovať ľudí a vytvoriť tlak na politikov, ktorým znižuje ich manévrovací priestor a tak ich vo väčšej miere podriaďuje ich vôli. Ide preto o vysoko demokratický spôsob zmeny regulácie. Nedávny príklad takejto súhry udalostí nastal v New York City, kde sa miestny starosta Bill de Blasio pokúsil limitovať počet povolených vodičov Uberu. Proti tomuto návrhu sa zdvihla veľká vlna odporu zo strany obyčajných obyvateľov a Blasio, ktorý oficiálne dostal od taxikárskej loby príspevok na politickú kampaň vo výške 500 000 dolárov, musel stiahnuť tento návrh. Popularita Uberu a tlak verejnosti tak zabezpečili, že v New York City je o jednu zlú reguláciu menej. Starosta Blasio sa musel podriadiť voličom: vytiahnuť bielu zástavu a stiahnuť si Uber aplikáciu.

Ešte čerstvejší a o to zaujímavejší príklad je z mesta Sarasota na Floride, kde mali miestni komisári hlasovať o návrhu regulácie Uberu. Návrh bol taký, že na Uber sa mali začať vzťahovať všetky existujúce regulácie klasických taxikárov. Na čo Uber reagoval zámerom odísť z mesta. To znova pohoršilo verejnosť, ktorá si na Uber zvykla a považovala ho za prínos. Nakoniec to dopadlo tak, že na návrh mestskejkomisárky Susan Chapman sa nielenže Uber nereguloval, ale navyše bola jednohlasne zrušená existujúca regulácia klasických taxikárov. Na to zareagoval rozhnevaný miestny taxikár tak, že hodil po komisároch jeho identifikačný odznak taxikára a odišiel so slovami, že to už nebude potrebovať.

Na Slovensku sme sa však dočkali trochu smutnejšieho vyvrcholenia. Verejné orgány sa rozhodli, že Uber musí spĺňať všetky podmienky, ako tradiční taxikári – teda množstvo byrokracie, testov, osvedčení a povolení. Taxikári potrebujú preukaz vodiča vozidla taxislužby, vykonať skúšky, zaplatiť 50 eur, získať koncesiu od okresného úradu v sídle kraja, zaplatiť ďalších 30 eur, splniť podmienku finančnej spoľahlivosti vo výške tisíc eur, prejsť cez psychologické testy a lekársku prehliadku a získať stanovište a parkovací priestor pre taxík.

Navyše evidenčné číslo vozidla taxislužby musia mať umiestnené v aute na viditeľnom mieste, vozidlo musí byť na predných dverách označené obchodným menom, telefónnym číslom a vybavené strešným svietidlom žltej farby s nápisom TAXI. Plus musia byť extra poistení špeciálnym poistením pre taxikárov. Bratislavský magistrát už chystá kontroly vodičov Uberu, či toto všetko spĺňajú. Tento krok asi nepotrebuje ďalší komentár.

Zdieľaná ekonomika nám tak môže na konci dňa povedať niečo aj o miestnych politikoch a úradníkoch. Uber sa ukázal byť citlivým lakmusovým papierikom toho, do akej miery záleží miestnej vláde na blahobyte spotrebiteľov. Existujú už dokonca mapys reakciami rôznych vlád na Uber, kde si môžete pozrieť, ktoré podľahli tlaku záujmových skupín a zakázali alebo zregulovali alternatívu a ktoré naopak tento tlak ustáli a umožnili kreatívnej deštrukcii vykonať svoje dielo.