Časová preferencia, úrok a marshmallow

Mises.cz: 01. února 2012, Mises.org (přidal Peter), komentářů: 17

Ako som vysvetlil v článku Budúcnosť civilizácie je Mises alebo pád, zdá sa, že centrálne banky a intervencionistický štát vo všeobecnosti navádzajú na mrhanie kapitálom v takej miere, ktorá sa môže ukázať pre civilizáciu ako fatálna. Rýchlo sa prepadávame do toho, čo Mises nazýval Kríza intervencionizmu a jediná možná cesta, ako sa z toho dostať, je rozsiahle znovuobjavenie skutočnej ekonómie širokou verejnosťou.

Konkrétne je nevyhnutné, aby toľko ľudí, ako je to len možné, pochopilo tak dobre, ako sa len dá, ako centrálne banky spôsobujú nadmernú spotrebu kapitálu. Mises nás naučil, že tak robia primárne prostredníctvom manipulácie úrokovej miery. Aby mohol teda človek pochopiť, ako Federálny rezervný systém a jeho menšie partnerské centrálne banky doslova ničia spoločnosť, musí sa zahĺbiť do záhady úroku.

Časová preferencia a konanie

Úrok ako jav existuje kvôli jednoduchému faktu, že za inak nezmenených podmienok ľudia uprednostňujú spotrebu skôr pred neskoršou spotrebou. Táto univerzálna vlastnosť konajúceho človeka sa nazýva „časová preferencia“. Časovú preferenciu môžeme dokonca pozorovať aj v správaní detí, ako pri pôvodnom „marshmallow experimente“, ktorý uskutočnili na Stanfordskej univerzite.

Ako písali v New Yorker,

V druhej polovici 60. rokov minulého storočia Carolyn Weisz, štvorročné dievča s dlhými hnedými vlasmi, bolo pozvané do „hracej miestnosti“ v škole Bing Nursery, v kampuse Stanfordskej univerzity. Miestnosť, v ktorej bol stôl a stolička, bola len o niečo väčšia než veľký šatník. Carolyn požiadali, aby si sadla na stoličku a vzala si maškrtu z tácky plnej marshmallow, koláčikov a tyčiniek. Carolyn si zvolila marshmallow. Hoci má dnes 44 rokov, Carolyn má stále slabosť pre tieto vzdušné loptičky kukuričného sirupu a želatíny. „Viem, že by mi nemali chutiť,“ hovorí. „Ale jednoducho sú také chutné!“ Výskumník potom ponúkol Carolyn možnosť: mohla okamžite zjesť jeden marshmallow, alebo, ak by bola ochotná počkať, kým on odíde na niekoľko minút z miestnosti, mohla by mať dva marshamallow, keď sa vráti. Povedal jej, že keď zazvoní na zvonček na stole, kým bude preč, hneď sa vráti a môže jeden marshmallow zjesť, ale musí sa vzdať druhého. Potom odišiel z miestnosti ...

Väčšina detí boli ako Craig. Nedokázali odolať maškrte a vydržali v priemere menej než tri minúty. „Niektoré deti zjedli marshmallow okamžite,“ spomína Walter Mischel, profesor psychológie Stanfordskej univerzity zodpovedný za experiment. „Neobťažovali sa ani zvonením na zvonček. Ostatné deti civeli priamo na marshmallow a potom, o tridsať sekúnd neskôr, zazvonili zvončekom.“ Okolo tridsať percent detí bolo však ako Carolyn. Úspešne odložili pôžitok, kým sa nevrátil výskumník o nejakých pätnásť minút. Tieto deti bojovali s pokušením, ale našli spôsob, ako mu odolať.

V rámci boja s „pokušením“ zvažovali tieto deti neinterpersonálnu výmenu: čo Mises nazýval „autistická výmena“. (Výskumníci sa pri tejto výmene očividne nerátajú ako zaujatá „strana“.) Uvažovali o výmene dvoch rôznych statkov: súčasný statok (jedna maškrta, ktorá ležala pred nimi) na výmenu za kvantitatívne väčší budúci statok (dve maškrty o 15 minút).

Vďaka ich prednosti blízkosti v čase obsahujú súčasné statky vždy prémiu navyše vo vzťahu k budúcim statkom, pri zachovaní ostatných podmienok nezmenených. Táto prémia sa nazýva časová preferencia a líši sa od človeka k človeku. Iným spôsobom povedané, ich vzdialenosťou v čase majú budúce statky diskont vo vzťahu k súčasným statkom a tento diskont sa líši od človeka k človeku. Craig a ostatné deti, ktoré nečakali, preukázali vyššiu časovú preferenciu ako Carolyn a ostatné deti, ktoré počkali. Inými slovami, „súčasnosť“ ocenili vyššie alebo „budúcnosť“ diskontovali viac.

Časová preferencia a barterový „úrok“

Časová preferencia hrá takú istú základnú úlohu pri interpersonálnej výmene ako pri „autistickej“ výmene. Predstavme si Craiga a Carolyn ako strany potencionálnej výmeny. Craig nemá žiadne marshmallow, ale očakáva, že o 15 minút dostane dva od jeho matky. Caroyln má jeden marshmallow. Obidvaja zvažujú takúto potenciálnu výmenu: Craig si „požičia“ marshmallow od Carolyn, aby ho mohol zjesť teraz, na výmenu za to, že jej „zaplatí“ neskôr dvomi marshmallow, ktoré dostane o 15 minút. Táto potenciálna výmena je úplne analogická „autistickej“ výmene v stanfordskom experimente, neberúc do úvahy všetky dodatočné okolnosti, ktoré zahŕňajú vzťahy s ostatnými (chcieť sa skamarátiť/prosenie/neprosenie/atď. ostatných osôb).

Ak teda dáme bokom tieto ostatné faktory a budeme predpokladať, že všetky ostatné veci zostanú zachované tak ako v standfordskom experimente, Craigova relatívne vysoká časová preferencia by ho primäla pristúpiť na výmenu ako vypožičiavateľa a Carolynina relatívne nízka časová preferencia by ju primäla pristúpiť na výmenu ako veriteľa. Craig by bol ochotný vzdať sa dvoch marshmallow v budúcnosti na výmenu za jeden marshamllow v súčasnosti, pretože po diskontovaní o jeho časovú preferenciu si cení veľký statok v budúcnosti menej, než malý statok v prítomnosti.

A Carolyn by bola ochotná akceptovať dva marshmallow v budúcnosti na výmenu za vzdanie sa jedného marshmallow v prítomnosti, pretože aj po diskontovaní jej časovou preferenciou si cení veľký statok v budúcnosti viac, ako malý statok v súčasnosti.

Pri takejto výmene by „úroková platba“ pozostávala z jedného marshmallow, ktorý Carolyn dostane na výmenu za čakanie. Nech už takéto konanie vyzerá akokoľvek nezmyselne, nie je nič nelogické na účtovaní si „úrokovej sadzby“ zahrnutej v tejto platbe na úrovni 100% za 15 minút.

Teraz môžeme vidieť, prečo je úrok závislý na časovej preferencii.

Ak by bola Craigova alebo Carolynina časová preferencia nižšia, bola by nižšia aj úroková miera (povedzme jeden súčasný marshmallow na výmenu za jeden a pol budúceho marshmallow: sadzba 50%). Pri nižšej urgencii okamžitého uspokojenia mohol Craig, ako vypožičiavateľ, získať nižšiu úrokovú sadzbu a Carolyn, ako veriteľka, by nedbala akceptovať aj takúto nižšiu sadzbu.

Ak by bola Craigova a Carolynina časová preferencia vyššia, úroková miera by mohla byť takisto vyššia (povedzme len jedna polka súčasného marshmallow na výmenu za dva budúce marshmallow: úroková miera 200%). Pri väčšej prémii na „súčasnosť“ mohla Carolyn trvať na vyššej úrokovej miere a Craig by ju bez problémov akceptoval.

Čo by sa stalo, ak by mala Carolyn dva marshmallow namiesto jedného? Ako ekonomický statok podlieha marshmallow zákonu hraničnej užitočnosti. Pri vzrastajúcej ponuke Carolyninych súčasných marshmallow klesá uspokojenie, ktoré jej prináša každý jeden jednotlivý marshmallow v súčasnosti.

Pri nižšom ohodnotení súčasných marshmallow by bola ochotná akceptovať nižšiu úrokovú mieru. Podľa zákona hraničnej užitočnosti, ak by mala Carolyn menšiu zásobu súčasných marshmallow (povedzme len polovicu jedného marshmallow), výsledná vyššia hraničná užitočnosť súčasných marshmallow by ju viedla k požadovaniu vyššej úrokovej miery.

Hoc je ľahké si myslieť opak, Craig, napriek tomu, že má prázdne ruky, je tiež schopný ponúknuť statky na výmenu. Je schopný ponúknuť na výmenu dva budúce marshmallow. Budúce statky taktiež podliehajú zákonu klesajúcej hraničnej užitočnosti. Ak ich ponuka rastie, ich hraničná užitočnosť klesá a naopak.

Ak teda Craig očakával, že od svojej maminy dostane 3 marshmallow namiesto 2, tento nárast ponuky budúcich marshmallow by znížil užitočnosť ľubovoľného množstva budúcich marshmallow. S menším ohľadom na budúce marshmallow bude ochotný akceptovať vyššiu úrokovú mieru. Presným opakom by bolo, ak by očakával za 15 minút len jeden marshmallow, výsledná vyššia hraničná užitočnosť budúcich marshmallow by ho viedla k trvaniu na nižšej úrokovej miere.

Časová preferencia a peňažný úrok

Predchádzajúci hypotetický úver zahŕňal barter. Časová preferencia je však rovnako kľúčová pre peňažnú výmenu a peňažnú úrokovú mieru. Ako napísal Mises, peniaze sú ekonomickým statkom. Súčasné peniaze a budúce peniaze sú teda ekonomickým statkom tak isto, ako sú súčasný marshmallow a budúci marshmallow.

Takisto podliehajú zákonu klesajúceho hraničného úžitku, a preto sa bude trh súčasných peňazí ponúknutých za budúce peniaze správať do veľkej miery rovnakým spôsobom ako trh súčasných marshmallow vymieňané za budúce marshmallow. Objem súčasných zdrojov v rukách potencionálnych veriteľov bude mať nepriamo úmerný vplyv na úrokovú mieru a objem budúcich zdrojov v rukách vypožičiavateľov bude mať priamo úmerný vplyv na úrokovú mieru.

Ale existuje jeden kľúčový rozdiel. Peniaze nie sú nikdy dopytované samé pre seba. Peniaze si ľudia želajú pre ich kúpnu silu. Povedzme napríklad, že Craig je v obchode s cukrovinkami a chce jeden desatník, aby si mohol kúpiť jeden marshmallow. (Ak neveríte, že jeden marshmallow by mohol niekedy stáť jeden desatník, len dajte Fedu niekoľko rokov naviac). Craig je na mizine, ale o 15 minút dostane mizerné vreckové dva desatníky. Povedzme, že Carolyn je tiež v tomto obchode. Má desatník a ak by ho utratila, kúpila by si zaň tiež jeden marshmallow. Obaja zvažujú takúto potenciálnu výmenu: Craig si požičia v súčasnosti od Carolyn jeden desatník, aby si mohol v súčasnosti zadovážiť a zjesť jeden marshmallow, na výmenu za to, že Carolyn o 15 minút zaplatí dvomi desatníkmi zo svojho vreckového.

Dilema, ktorá tu bola predstavená deťom, je analogická s dilemami, ktorým čelili pri oboch, potenciálnom barterovom obchode v poslednom scenári a potenciálnej autistickej výmene v stanfordskom experimente. Craigova relatívne vysoká časová preferencia by ho pobádala znovu raz pristúpiť na výmenu ako vypožičiavateľa a Carolynina relatívne nízka časová preferencia by ju pobádala opäť raz pristúpiť na výmenu ako veriteľa.

Craig by vymieňal väčšie množstvo budúcich peňazí za menšie množstvo súčasných peňazí, čo je v podstate vzdanie sa možnosti zjesť viac marshmallow v budúcnosti v prospech možnosti zjesť menšie množstvo marshmallow v súčasnosti.

Naopak, Carolyn by sa vzdávala možnosti zjesť menej marshmallow teraz v prospech možnosti zjesť viac marshmallow neskôr. A tak dôjde k výmene desiatich centov. (V skutočnosti nie sú peniaze samozrejme dopytované pre zaobstaranie si len jediného statku, ale v záujme zaobstarania si širokej škály statkov).

Časová preferencia, kapitál a investičné požičiavanie

Časová preferencia je takisto základným faktorom kapitálového investovania a výroby. Povedzme, že Craig a Carolyn vyrastú a uviaznu na opustenom ostrove. Obývateľné časti ostrova si rozdelia na dva oddelené pozemky, pričom si každý privlastní svoju časť na základe toho, kto čo skultivoval ako prvý. Povedzme, že na tomto ostrove sú stromy, ktoré plodia vláknité orechy, ktoré zhodou okolnosti chutia ako marshmallow!

Zjedenie jedného z týchto orechov prekvapivo poskytuje úplne rovnaký zážitok, aký poskytovalo jedenie marshmallow, ktoré im ponúkli stanfordskí výskumníci, keď boli ešte deťmi. Tieto „marshorechy“ sa dajú získať hádzaním kameňov do vrcholu stromu. Niektoré zo stromov sú vyššie než ostatné, a preto sú ich marshorechy náročnejšie na trafenie kameňom. Čím vyšší však strom je, tým hojnejšie sú jeho trsy, takže kameň, ktorý trafí vrchol vysokého stromu, zhodí viac marshorechov než ten vrhnutý na nízky strom.

Craig a Carolyn môžu dosiahnuť istú nízku mieru produktivity hádzaním kameňov rukami na nízke stromy. Potom však obaja dostanú nápad vyrobiť prak (kapitálový statok) z vlákien jedného z marshorechov. Prak môže byť použitý na vyhodenie kameňa vyššie, ale vedia, že prak sa po jednom použití rozbije. Obaja by museli obetovať súčasné uspokojenie jedenia marshorechu na výrobu praku. Prak by im však umožnil získať 2 marshorechy za 15 minút (čo je presne čas, ktorý by im trvalo vyrobiť a použiť prak).

Táto voľba medzi jedným súčasným marshorechom a dvomi budúcimi marshorechmi, ignorujúc neužitočnosť vynaloženej práce, je úplne analogická ich voľbe v stanfordskom experimente, ktorý podstúpili ako deti. Ak predpokladáme rovnaké časové preferencie (a obrovské zastavenie vývinu), Craig by takúto investíciu nespravil, ale Carolyn áno.

Povedzme teraz, že Craig a Carolyn zistia, že celý ostrov je obývaný spoločnosťou ľudí s komplexom Petra Pana, ktorí, tak ako Craig a Carolyn, sa snažia rozšíriť svoju pracovnú silu v snahe získať marshorechy. Napriek ich detskej povahe, členovia tejto detskej spoločnosti dokázali vyvinúť ekonomiku používajúcu peniaze. Monetárnou jednotkou je nejaká konkrétna nádherná mušla, ktorú je možné nájsť v okolitých vodách. Zaužívanou cenou jedného marshorechu je jedna mušľa.

Po niekoľkých mesiacoch na ostrove predbehla Carolyn, s jej vyššou časovou preferenciou, Craiga, čo sa týka bohatstva. Naakumulovala veľký kapitálový majetok vo forme náradia na zber marshorechov, ako aj veľké zásoby nasporených mušlí. Čo sa týka marshorechov a mušlí, je Craig úplne na mizine. Všetko, čo má, sú kamene.

Rozhodne sa nakoniec, že trochu dospeje a investuje do kapitálu. Má v úmysle využiť vlákna z dvoch marshorechov na zostrojenie kuše na jedno použitie, ktorá by mu zabezpečila 6 marshorechov. Keďže je však na mizine, jediným spôsobom, ako sa pustiť do tohto projektu, je prostredníctvom pôžičky. Požiada preto Carolyn o pôžičku. Dohodnú sa na pôžičke 2 súčasných mušlí na výmenu za 4 mušle o 30 minút.

Túto sadzbu, tak ako sadzby v predošlých situáciách, určujú ohodnotenia, časové preferencie a úroveň súčasného a budúceho bohatstva Craiga a Carolyn. V tejto ekonomike je hlavným faktorom Carolyninho rozhodnutia produktivita jej kapitálového majetku na zbieranie marshorechov, ktorý určuje jej očakávanú úroveň budúceho majetku, a tak marginálnu užitočnosť, ktorú jej poskytnú budúce marshorechy.

Craig použije jeho dve zapožičané mušle na kúpu 2 marshorechov od lokálneho dodávateľa, vyrobí kušu a pozbiera zisk. Do pol hodiny splatí Carolyn jej 4 mušle (ktoré získal predajom 4 marshorechov) a sám môže zjesť 2 marshorechy.

Potom však dostane ďalší „heureka“ nápad: z vlákien z 10 marshorechov by mohol postaviť katapult na jedno použitie, ktorý by mu priniesol 40 marshorechov! Vráti sa teda späť ku Carolyn, požičia si 10 mušlí pri zníženej úrokovej miere 50%, nakúpi 10 marshorechov, postaví katapult, pozbiera 40 marshorechov, 15 marshorechov predá, zaplatí Carolyn 15 mušlí, 25 marshorechov si nechá a užíva si svoju novú prosperitu. Craig má nápad dokonca na ešte ambicióznejšie kapitálové projekty a požičiava si od Carolyn na ich financovanie. Príde dokonca aj s projektmi, ktorých dokončenie trvá niekoľko dní a ich financovanie vyžaduje niekoľko pôžičiek.

Úverová expanzia a hospodársky cyklus

Bez najmenšieho vedomia Craiga a Carolyn, k ich mlstnej rozprávkovej krajine sa blíži helikoptéra. Nanešťastie ju riadi kapitán menom Helikoptérový Ben, ktorý chce zachrániť ekonomiku celého ostrova. Zo svojho vrtuľníka zhadzuje stovky sadrových falošných mušlí v pravidelných intervaloch do úschovných priestorov všetkých, čo na ostrove požičiavajú, vrátane Carolyn. Helikoptérový Ben trvá na tom, že zaplavovanie trhu s úvermi novými peniazmi („úverová expanzia“) pomôže ekonomickému rastu.

Craig príde ku Carolyn po novú pôžičku pre jeho najnovší kapitálový projekt: nový a vylepšený katapult. Zisťuje však, že ona teraz účtuje veľmi výhodnú základnú mieru 10%! S jej novým nadbytkom morských mušlí sa pre ňu hraničná užitočnosť súčasných mušlí prudko prepadla, preto tá nižšia sadzba.

Craigovi sa rozšírili zreničky. Pri 10% miere je jedinou hranicou pre kapitálové investovanie len nebo! Ak 10% miera zotrvá celý mesiac, mohol by si dovoliť financovať svoj vysnívaný projekt: použiť 500 marshorechov na postavenie obrovského katapultu na jedno použitie, ktorý by dosiahol na vrchol najvyššieho stromu na ostrove, a tak zožať 5000 marshorechov!

Vydrží nízka úroková miera? „Prečo by nie?“ rozmýšľa Craig, „Carolyn pravidelne znižovala svoju úrokovú mieru, od kedy som si od nej prvý krát požičal. Hovorí, že je to z časti pre moju spolahlivosť v splácaní úverov, ale tiež preto, že sama bohatne zo svojich kapitálových projektov. Jej nové kapitálové projekty jej vynášajú viac marshorechov, z ktorých väčšinu predá za viac mušlí. S každým navýšením jej zásoby mušlí je ochotnejšia akceptovať nižšiu úrokovú mieru, pretože jednotlivé mušle už pre ňu nie sú až také vzácne.“

Craig by mal úplnú pravdu, keby predpokladal, že úrokové sadzby zostanú nízke, ak by boli skutočne výsledkom zvýšenej Carolyninej produktivity alebo zvýšením jej miery sporenia v dôsledku zníženej časovej preferencii. Ale produktivita a časová preferencia sa nezmenili ani o kúsok. Sadrové mušle Helikoptérového Bena nijakým spôsobom nezvýšili bohatstvo na ostrove.

Falošné mušle sú len prostriedkom výmeny; nijakým spôsobom priamo neuspokojujú žiadnu ľudskú potrebu a ani neprodukujú nič, čo by uspokojovalo nejakú ľudskú potrebu. Naviac Helikoptérový Ben vie, že nemôže zhadzovať falošné mušle navždy. Čím viac zhodí, tým viac stráca hodnotu každá jedna mušľa, falošná alebo nie. Ak by to takto pokračovalo dostatočne dlho, obyvatelia ostrova nakoniec prestanú úplne akceptovať mušle a obmedzia sa na barterovú ekonomiku. Vie teda, že v určitom momente musí aspoň na chvíľu prestať so zhadzovaním mušlí.

Povedzme, že sa Helikopter Ben rozhodne dať si pauzu po dvoch týždňoch zhadzovania. Keď sa prílev nových mušlí zastaví, hraničná užitočnosť súčasných mušlí prudko stúpne. Keďže si veritelia teraz cenia svoje zásoby súčasných mušlí viac ako predtým, dvíhajú svoje úrokové sadzby. Keď si príde Carig ku Carolyn pre pôžičku na financovanie tretieho týždňa stavby katapultu, so šokom zisťuje, že ona si teraz účtuje 35%.

Nie je možné, aby si dovolil takú vysokú úrokovú mieru pri objeme a dĺžke pôžičky, ktoré potrebuje na dokončenie svojho projektu. Nemá inú možnosť, len opustiť svoj cenný projekt katapultu. Ide o veľkú stratu, nie len času a nadšenia, ale taktiež kapitálu, pretože mnohé z lán vyrobených z marshorechových vlákien, z ktorých postavil polovicu katapultu, sú skrátené na polovicu, čím sú nepoužiteľné pre akýkoľvek iný kapitálový projekt. Tieto zdroje sú nadobro stratené. Musí zachrániť, čo sa dá, čo, ako to už býva, stačí len na postavenie malého, slabého katapultu. Podstata Craigovho príbehu sa opakuje tucty krát skrz celú ostrovnú ekonomiku, ktorá je o veľký diel chudobnejšia vďaka machináciám Helikoptérového Bena.

Spôsob, akým sa odohráva spomínaný alegorický príbeh, zobrazuje „fázu prasknutia bubliny“, ktorá je spôsobená len jedným z piatich faktorov, ktoré „spôsobujú prasknutie“, ako vysvetlil Huerta de Soto vo svojej vynikajúcej práci Peniaze, bankové úvery a hospodársky cyklus. Keďže tento úryvok sa zaoberá javom časovej preferencie a úrokovej miery, narábal som len s týmto jednym faktorom, ktorý má najväčší vplyv na úrokovú mieru. Štúdia všetkých piatich faktorov pôsobiacich v „marshorechovej ekonomike“ by si vyžadovala vlastný článok. Odhliadnuc od stupňa zjednodušenia je vyššie opísané vo svojej zjednodušenej a fantastickej forme v podstate to, čo sa deje každý krát, keď Federálna centrálna banka stimuluje ekonomický rast nalievaním nových peňazí na úverový trh.

V časoch udržateľného ekonomického rastu znamenajú vyššia produktivita alebo vyššia miera úspor skutočný nárast dostupných zdrojov pre kapitálové investovanie. Takýto nárast umožňuje financovať ambicióznejšie kapitálové projekty. Trhovým signálom tohto nárastu skutočných úspor je pokles úrokovej miery. Federálna centrálna banka so svojou domýšľavou mocou však tiež znižuje úrokové sadzby prostredníctvom umelých prúdov úverovej expanzie; môže tak však robiť iba dočasne, inak bude jej monetárna expanzia viesť k hyperinflácii a úplnémú zrúteniu peňažnej ekonomiky.

Keď sa znížia úrokové miery, podnikatelia nemajú žiadny spoľahlivý spôsob určiť, či a do akej miery je pokles spôsobený (A) skutočným nárastom dostupných investičných zdrojov, alebo (B) jednorázovým dočasným presunom aktív na úverový trh. Keď takto centrálna banka zahmlie skutočné údaje o trhu, podniky naprieč celou ekonomikou sú navádzané k neudržateľným investíciám.

Každá úverová expanzia musí skôr či neskôr skončiť. A Helicopter Ben z nášho skutočného sveta, prezident Federálnej rezervnej banky Ben Bernanke, práve v týchto chvíľach hľadá stratégiu na stiahnutie nadbytočných aktív. V momente ako ju uvedie do života budú všetky malinvestície, ktoré zapríčinil, vystavené krutému svetlu skutočného sveta, a všetci uvidíme, do akej chudoby nás tento muž roka magazínu The Time dostal.

Zlý bankár. Žiadne marshmallow.

Pôvodný článok nájdete tu http://mises.org/daily/4011.

Milé videá so spomínaným marshmallow experimentom, v ktorom deti demonštrujú jeden zo základných fenomónov ekonómie - rôznu časovú preferenciu - si môže pozrieť na tomto linku.