Diagnóza chorej 20 eurovky

Mises.cz: 08. května 2011, Róbert Chovanculiak, komentářů: 4

Diagnóza 20 eurovky sa bude týkať dôležitého faktu, ktorý implicitne vychádza z predchádzajúceho článku: Inflácia je proces redistrubúcie bohatstva smerom k vyvoleným.

Začnem na prvý pohľad jednoducho - definíciou inflácie. Infláciu chápe dnešná ekonómia ako tempo rastu cenovej hladiny. Problém tohto prístupu je, že zmenu cenovej hladiny sa snaží sledovať prostredníctvom vývoja spotrebiteľského koša. Pričom ceny statkov v tomto koši sa môžu meniť z rôznych príčin. Podľa elementárnych zákonov ekonómie sa ceny zvyšujú pri poklese ponuky alebo raste dopytu. Cenu statkov teda môže zvýšiť prírodná katastrofa, zlá úroda, vyčerpávanie nejakého zdroja, vojnový konflikt (pokles ponuky) alebo zmena spotrebiteľského správania, trend, módna vlna (rast dopytu). Za infláciu môžeme podľa tejto definície považovať aj nepeňažné javy. Takáto „inflácia“ je ale veľmi dôležitá - prostredníctvom cenového mechanizmu nám ukazuje, že niečo sa stalo vzácnejším a malo by slúžiť na uspokojovanie naliehavejších potrieb. Toto ja nepovažujem za infláciu, jedna sa o efektívny komunikačný kanál medzi producentmi a spotrebiteľmi,  pričom akákoľvek snaha ovplyvniť tento proces je škodlivá. Pod infláciou rozumiem (ako sa aj pôvodne definovala) zvyšovanie množstva peňazí v obehu - čisto peňažný fenomén. Z toho vyplýva, že skutočná inflácia môže prebiehať pri raste, nemennosti, ale aj poklese cenovej hladiny. Rast cien nie je príčina inflácie, ale jeden z možných následkov.

Teraz si predstavme, že v ekonomike je v obehu 5 000 000 eur, skupina šikovných ľudí dokáže pridať k tomuto množstvu 800 000 eur. Títo šikovní ľudia očividne zbohatli. Začnú peniaze míňať, investovať, požičiavať, niekoho zamestnávať, niečo stavať. Nové peniaze sa dostavajú do ekonomiky a zdvíhajú ceny postupne - nie rovnomerne. Do tej časti ekonomiky, kde sa peniaze rozlejú najskôr, začnú ceny rásť rýchlejšie a tí ľudia, ktorí sú bližšie pri zdroji nových peňazí získavajú na rozdiel od tých, ktorí sa k novým peniazom dostanú až po určitom čase. Inak povedané ľudia, ktorí prví utratia nové peniaze, nakupujú ešte za staré nižšie ceny a ľudia na konci reťazca s relatívne fixnými dôchodkami ako napríklad učitelia, lekári, dôchodcovia budú nakupovať už za zvýšene ceny. Pokúsiť sa vyvrátiť tento argument by vyžadovalo nasledovné: Ak predpokladáme, že šikovní ľudia na začiatku procesu bohatnú (čo očividne áno) a chceli by sme predpokladať, že toto bohatnutie nie je na úkor iných (teda nenastáva redistribúcia bohatstva), stali by sme sa vynálezcami perpetum mobile a dokázali zvyšovať bohatstvo ľudí prostredníctvom zvyšovania množstva peňazí v ekonomike.

Zástancovia inflácie argumentujú indexáciou dôchodkov o mieru zmeny cenovej hladiny. Takže inflácia by im nemala ublížiť. Tento argument predpokladá, že zmena cenovej hladiny sa dá exaktne vyčísliť a merať ako napríklad zmena hladiny vody v bazéne. Celý koncept cenovej hladiny, spotrebiteľských košov a udávanej miery inflácie je nepresný a často podhodnotený. Ale pre tuto chvíľu môžeme predpokladať, že toto problém inflácie pre poberateľov dôchodkov rieši. Dostávame ale znova ešte výkonnejšie perpetum mobile - v spoločnosti nenastala redistribucia bohatstva, každý je ochránený pred infláciou a naši šikovní ľudia sú bohatší. Asi netreba znovu opakovať, že bohatstvo nevzniká tlačením peňazí - zvyšovaním ich množstva v obehu. Bohatstvo vzniká produkciou statkov a následným uspokojovaním potrieb všetkých jednotlivcov v spoločnosti. Predpoklad, že inflácia nepredstavuje redistribúciu bohatstva smerom k vyvoleným, musí implicitne predpokladať, že zvyšovanie množstva peňazí v ekonomike zvyšuje bohatstvo. Inflácia ma samozrejme ešte množstvo iných, na prvý pohľad ťažko viditeľných, následkov ako vyvolávanie umelého pocitu prosperity, nafukovanie bublín na trhu a najdôležitejší zmena kapitálovej štruktúry v ekonomike.

„...inflácia je pravdepodobne najvýznamnejším faktorom v tomto bludnom kruhu, kde jeden typ štátneho zásahu vyvoláva nevyhnutnosť ďalších a ďalších zásahov. Preto všetci tí, ktorí chcú zastaviť trend rastu štátnej regulácie, musia sústrediť svoje úsilie na peňažnú politiku.“ - Hayek, The Constitution of Liberty.

Hovorí sa, že sto krát opakovaná lož sa stane pravdou, ale mam pocit, že pravda musí byť zopakovaná milión krát, aby sa jej podarilo to čo lži.