Mýtus ústavy, alebo ako zabezpečiť spravodlivý právny systém?

Mises.cz: 24. února 2012, Filip Vačko, komentářů: 116

Väčšina ľudí sa zhodne na tom, že efektívny a spravodlivý právny systém je jednou z najdôležitejších vecí v spoločnosti. Od neho závisí, čo vlastne človek v danej spoločnosti môže robiť bez toho, aby sa za danú činnosť musel obávať trestu, prípadne naopak, či sa nemusí obávať o svoj život alebo majetok kvôli tomu, že ho právny systém nechráni dostatočne alebo vôbec.

Veľa ľudí tiež pokladá za najdôležitejšie mať v právnom systéme ústavu ako „zákon zákonov“, ktorá by sa mala meniť len výnimočne, pri všeobecnom konsenze spoločnosti. Táto ústava by podľa nich mala garantovať určitú stálosť práva a mala by pochádzať od štátu, ktorý by mal spolu s ďalšími zákonmi mať zvrchovanosť v právnom systéme. Len toto podľa týchto ľudí dokáže zabezpečiť slobodnú a prosperujúcu spoločnosť a akákoľvek snaha o zmenu systému by sa mala uberať výlučne týmto smerom. Tieto tézy rozoberiem v tomto článku, kde tiež uvediem  historické príklady, pomocou ktorých sa pokúsim vytvoriť alternatívu k týmto názorom.

Mýtus ústavy ako základu právneho systému v slobodnej spoločnosti

Keď niekto chce hovoriť o súčasnom právnom systéme takmer ktorejkoľvek krajiny, mal by začať tým, na čom je postavená – na ústave. Ústava by mala zaručovať stabilitu najzásadnejších častí právneho a najmä politického systému, bez ohľadu na to, aká vláda práve bude pri moci. V podstate má teda ústava v istom zmysle chrániť občanov pred ich vládcami. Tento názor je však už východiskovo logicky nekonzistentný. Predpokladá, že pred „tyraniou väčšiny“ alebo politickej triedy má ľudí chrániť dokument, ktorý vytvorila práve tá väčšina, alebo politická trieda.

Táto nekonzistentnosť sa veľakrát v histórii obrátila proti šľachetnosti jej tvorcov. Snáď niet lepšieho príkladu, ako je ústava Spojených štátov amerických. Vznik USA, ktorých základom bola ich revolučná ústava, bol najväčším experimentom v histórii v oblasti slobodnej spoločnosti. Bol to experiment, aká malá vláda (v zmysle veľkosť štátneho aparátu) vôbec môže existovať v nejakej civilizovanej krajine. Tento experiment však nakoniec zlyhal, napriek tomu, že na začiatku dosiahol niečo nevídané – z nie veľmi bohatej agrárnej krajiny sa len za jedno storočie stala jedna z najväčších mocností sveta.

Dôvodom zlyhania sa tak stalo paradoxne presne to, čo stálo za ich vzostupom – ústava. Ústava, spolu s listinou práv, mala garantovať ľuďom čo najväčšiu slobodu, alebo inak povedané čo najväčšiu ochranu pred vládou. Základná idea teda bola, že akonáhle by sa vláda pokúsila obmedziť túto slobodu, alebo rozšíriť svoju moc nad únosnú mieru, mala to byť práve ústava, ktorá mala byť použitá proti takémuto panovníkovi. Kvôli tomu tiež bol vytvorený dômyselný systém bŕzd a protiváh a rozdelenie moci, ktoré malo garantovať politickú stabilitu. No táto idea sa obrátila proti dobrým úmyslom jej tvorcov. Ústava často krát slúžila k presne opačnému účelu – panovníci, čo rozširovali pole pôsobenia vlády, sa odvolávali na to, že právo na toto konanie pochádza práve z ústavy – z nástroja slobody sa tak razom stal nástroj útlaku. Toto interpretovanie bolo samozrejme často krát účelové – pôvodní tvorcovia ústavy a „otcovia štátu“  takýto úmysel pri jej tvorení nemali.

Tento nárast moci však nebol náhodný, práve naopak, bolo v podstate len otázkou času, kedy k nemu dôjde, pretože to bolo od začiatku zabudované v systéme. Na prípadné porušenie ústavy mal dohliadať najvyšší súd, ktorý bol zvrchovaným orgánom výkladu práva, a podľa klasického vnímania trojdelenia moci bol nezávislý. V praxi však nezávislý nie je – jeho členovia sú dosadzovaní prezidentom po navrhnutí senátu, čiže ďalšími zo zložiek štátnej moci. (1) Nepochybne teda nejde o žiadne skutočne nezávislé trojdelenie moci, ale len o nie neprekonateľnú prekážku koncentrácie moci. To je tiež dôvod, prečo už desiatky rokov medzi členmi najvyššieho súdu prevládajú citeľne pro-federalistické tendencie, čo napomáha federálnej vláde k stále väčšiemu rastu moci, napriek tomu, že pôvodne mala federálna vláda len veľmi obmedzené úlohy. Za posledné storočie sa tak zmenili USA k nepoznaniu, keď bola zavedená daň z príjmu, centrálna banka, nekryté peniaze a od skončenia 2. svetovej vojny do roku 2004 vojensky zasahovali v 27 konfliktoch. (2) (3)

Je teda zrejmé, že z pohľadu pôvodných zámerov tvorcov je ústava veľkým zlyhaním. Zo štátu s najmenšou vládou na svete sa stal štát s najväčšou vládou na svete (vo vyjadrení absolútnej veľkosti vládnych výdavkov). A tak sa natíska otázka, či vôbec je niekde možné vytvoriť „dobrú ústavu“, ktorá by chránila  práva ľudí a limitovala vládcov vo svojej moci, keď sa to nepodarilo práve tu, kde na to boli takmer laboratórne podmienky, keďže systém moci v USA bol postavený „na zelenej lúke“, neovplyvnený akýmkoľvek predchádzajúcim centrálnym mocenským zriadením.

Nanešťastie ľudia, ktorí zastávajú mýtus ústavy ako základu právneho systému v slobodnej spoločnosti, používajú tú istú zlú logiku, akú používali komunisti:

„Nuž, nefungovalo to TENTO krát, ale len preto, lebo sme to urobili zle, nie preto, lebo by bola chybná samotná teória. Teória, ktorá nikdy nefunguje, v realite je ZLÁ teória.“ (13)

Alternatíva právneho systému

Je teda jasné, že ústava sama o sebe, nech už je formulovaná akokoľvek, nemôže zabezpečiť stabilitu, efektívnosť a spravodlivosť právneho systému. Vždy tam bude totižto do menšej alebo väčšej miery konflikt záujmov, keďže na seba majú dohliadať rôzne zdanlivo nezávislé orgány, ktoré sú ale súčasťou toho istého systému.

Je teda potrebné vytvoriť systém, ktorý bude fungovať na iných kontrolných princípoch, a nespoliehať sa len na vôľu centrálnej autority alebo dokumentu. Alternatíva k štátnemu súdnictvu by tak mohlo byť decentralizované, súkromné súdnictvo. Súdnictvo je však väčšinou ľudí považované za neoddeliteľnú súčasť štátu a aj liberálnejšie založení myslitelia uznávajú, že súdnictvo patrí medzi jeho základné funkcie. Toto je však len populárny mýtus, súkromné súdnictvo v žiadnom prípade neznamená absenciu štátneho zriadenia, a to ako teoreticky tak ani empiricky. Veľmi dobrým príkladom tohto môže byť Anglicko – systém zvykového práva a medzinárodné obchodné právo uplatňované v Anglicku vznikli súkromne a monarchovia do nich nezasahovali. Keď začal neskôr kráľ zasahovať do tvorby práva, tak to nebolo preto, lebo by právny systém nefungoval, ale preto, lebo si kráľ uvedomil, že tvorbou práva v svoj prospech môže na tom získať. (4)

Efektívnosť právneho systému štátu je ale nemožná už z princípu – právny systém štátu ma totižto monopol nad tvorbou a uplatňovaním práva, a teda nastáva tu to, čo nastáva pri iných monopoloch – vstupy (náklady) idú hore a výstupy idú dole. Súdne spory trvajú čoraz dlhšie a dovolanie sa spravodlivosti je tak čoraz ťažšie. Na druhej strane však do súdnictva ide čoraz viac peňazí, a to či už oficiálne alebo neoficiálne kvôli existencii korupcie. Rovnako na strane prijímania zákonov dochádza k inflácii legislatívy, kedy dochádza k neustálemu prijímaniu nových zákonov, prípadne k pozmeňovaniu súčasných. Stabilita právneho systému, ktorá je pre mnohých hrozbou pri súkromných právnych systémoch, tu teda nie je prítomná. Rovnako tu vo veľkej miere existuje prijímanie zákonov, pre ktoré by motivácia v súkromnom sektore bola len veľmi obmedzená. Sú to hlavne nenásilné trestné činy ako napríklad obchodovanie s drogami a ich užívanie, patentové právo a právo na ochranu duševného  vlastníctva, rovnako ako aj rôzne zákony na ochranu spotrebiteľov. Tieto druhy legislatívy dokázateľne podľa mnohých štúdií vedú k vyššej kriminalite (5) (6) (prohibícia drog), k brzdeniu vedeckého pokroku (7) (8) (patentové právo) a z dlhodobého hľadiska k nižšej životnej úrovni (zákony pre ochranu spotrebiteľov) (9) (10). Nesmieme tiež zabudnúť na to, že inflácia legislatívy vedie k nižšej stabilite spoločnosti a ku komplikácii dlhodobého plánovania.

Väčšina ekonómov uznáva zhubné následky existencie monopolov a centrálneho riadenia, a teda by sa napríklad postavila proti štátnemu monopolu na výrobu topánok, v prípade práva však ide o niečo úplne iné. V tomto prípade ide podľa nich o nekomerčný statok, ktorý súkromný sektor nemôže poskytovať. Na toto miesto sa teda hodí známy výrok – pokiaľ štát nedokáže efektívne vyrábať ani topánky, ako mu môžeme zveriť tvorbu práva? Principiálne totižto ide o rovnakú vec – nemožnosť centrálneho plánovania, ako ju opísal ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny – F. A. Hayek. (11) Je nemožné, aby v štátom riadenom systéme boli poskytované služby efektívne, keďže tam chýbajú poznatky o preferenciách všetkých účastníkov, ktoré sú na trhu signalizované cez ceny. Je teda otázne, prečo by práve centrálne plánovaný štátny systém mal efektívnejšie riešiť zrejmé problémy, ktoré by pri uplatňovaní právneho systému mali nastať. Z histórie sa môžeme dozvedieť, ako boli tieto problémy riešené pri neštátnych právnych systémoch. Napríklad v prípade Islandu chudobný človek, ktorý si nemohol dovoliť zaplatiť súdny proces, mohol svoj nárok na odškodnenie predať bohatšiemu človeku, ktorý zaplatil súd. Vďaka tomu neexistoval problém, že by sa chudobný človek nedovolal spravodlivosti, ako o tom hovoria viacerí kritici súkromného právneho systému. (12) Tento problém však existuje práve v dnešnom právnom systéme. Trhové sily totižto nemožno odstrániť, je ich možné iba presunúť do nezákonnej sféry, a tak je práve v dnešnom systéme oveľa ťažšie pre chudobného človeka brániť sa, pokiaľ má pred ním bohatý človek nepriamu (drahí právnici) alebo priamu (korupcia) výhodu.

Systém zmeny

Alternatíva k dnešnému systému teda existuje. Ako môžeme vidieť z histórie, právny systém nie je výnimkou toho, že centrálne riadený alebo monopolný systém bude východiskovo menej efektívny ako decentralizovaný, konkurenčný systém. Zároveň však nie je možné vopred do detailov popísať funkčnosť súkromného systému súdnictva, a to už z princípu – samotné súdnictvo, ako aj všetky iné centrálne plánované činnosti – sú neefektívne práve kvôli tejto nemožnosti centrálneho plánovania.  Pokiaľ má teda niekto záujem o skutočnú zmenu súdnictva, kde by bolo právo výrazom spravodlivosti a kde má poctivý človek oveľa vyššiu šancu, že sa spravodlivosti dovolá, bolo by dobré sa minimálne zamyslieť nad systémom súkromného, decentralizovaného súdnictva. Štátne súdnictvo pritom nie je potrebné rušiť – stačilo by, aby mu bol odobraný monopol, a teda aby v prípade obojstrannej dohody mohli účastníci svoje spory riešiť mimo systému štátneho súdnictva. To je do určitej miery možné už dnes, no nad každou súkromnou arbitrážou je najvyšším rozhodcom práve štátny systém. Riešením je teda umožniť skutočnú konkurenciu a dať ľuďom slobodu rozhodnúť sa, ktorý právny systém použiť. Reálne príklady z praxe ukazujú, že koexistencia odlišných právnych systémov nevedie k chaosu a nekompatibilite, ale naopak – vedie ku konkurencii, pri zachovaní čo možno najväčšej miery kompatibility. A práve konkurencia je tým najefektívnejším regulačným systémom, ktorý nedokáže nahradiť žiadny systém bŕzd a protiváh, vždy to bude len iný spôsob prerozdelenia právomocí v rámci toho istého systému centrálneho monopolného plánovania. A tak ako jedine konkurencia vo výrobe topánok môže zabezpečiť ich efektívnu výrobu a uspokojenie potrieb ľudí žiadajúcich topánky, jedine konkurencia v oblasti právnych systémov môže zabezpečiť uspokojenie potrieb ľudí žiadajúcich spravodlivosť.

„Nikdy nezabudni, že všetko, čo urobil Hitler v Nemecku, bolo legálne.“ (Martin Luther King)

(1) A Brief Overview of the Supreme Court http://www.supremecourt.gov/about/briefoverview.aspx
(2) A Forgotten Day & a Forgotten Country Harry Browne  http://harrybrowne.org/articles/StatueOfLiberty2.htm
(3) Hans-Hermann Hoppe - Demokracia: boh, ktorý zlyhal rešerš Juraj Karpiš http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=38
(4) Definition of "the State"  http://www.youtube.com/watch?v=GTRIjUgqip4
(5) 5 Years After: Portugal's Drug Decriminalization Policy Shows Positive Results  http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=portugal-drug-decriminalization
(6) Children of the drug war http://www.childrenofthedrugwar.org/p/download.html
(7) Efekty zrušení patentní ochrany http://www.nechtenasbyt.cz/clanek/clanek-287.html
(8) Do Patents Encourage or Hinder Innovation? The Case of the Steam Engine http://www.thefreemanonline.org/featured/do-patents-encourage-or-hinder-innovation-the-case-of-the-steam-engine/
(9) Franšíza regulátorů neboli případ Alana Blindera http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=3437
(10) Free to Choose Part 7: Who Protects the Consumer Featuring Milton Friedman http://www.youtube.com/watch?v=EU_4vanP04I&feature=related
(11) The economic calculation problem http://en.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Hayek#The_economic_calculation_problem
(12) Medieval Iceland and the Absence of Government http://mises.org/daily/1121
(13) Larken Rose – Beware of Tiger http://www.rogershermansociety.org/beware.htm

Převzato z blogu autora.