Pravicové riešenie doľava

Mises.cz: 26. ledna 2015, Róbert Chovanculiak, komentářů: 2

Pravica sa na Slovensku často spája s podstatným menom „reformy“, bežným sa stalo spojenie „pravicové reformy“. Pravicové reformy zasiahli dve veľké odvetvia fungovania štátu – zdravotníctvo a dôchodky. Pravicovosť týchto reforiem je videná vo vpustení súkromných hráčov do ich fungovania. Súkromná iniciatíva má následne zaistiť, že zdroje budú alokované efektívnejšie a viacej podľa prianí spotrebiteľov, pričom nebude dochádzať k plytvaniu. Prečo by sa tak malo diať? Jedným z kľúčových faktorov je konkurencia. Ak začnú určité služby poskytovať viacerí súkromníci, konkurencia ich núti využívať zdroje efektívnejšie, pozerať sa na skutočné túžby spotrebiteľov a vyhýbať sa plytvaniu. Keby tak totižto prestali robiť, v momente ich vytlačí tlak konkurencie z hry.

V prípade oboch týchto reforiem však ostalo vo vzduchu jedno veľké ALE. Išlo o pravicové reformy, ale platby za tieto služby ostali vo forme nedobrovoľných príspevkov, administratívne definovaných a povinne vyberaných. Štát si tak ponechal právo určovať, o čo a ako sa bude v konkurencií súkromných hráčov súťažiť. Táto skutočnosť má však niekoľko predikovateľných a nie moc žiadúcich následkov.

Po prvé, objem zdrojov alokovaných v takto fungujúcich odvetviach nemá absolútne nič spoločné s alokačnou efektívnosťou. Koláč, o ktorý sa bude hrať je totižto určovaný administratívne na základe politického rozhodnutia. Ide preto o čisto arbitrárnu sumu a prakticky sa v tomto smere alokačnej efektívnosti nič oproti starému spôsobu fungovania týchto odvetví nemení. Nevieme a ani nemôžeme vedieť, či ide na zdravotníctvo dosť peňazí a či sú dôchodky relatívne vysoké alebo nízke (Ak ste sa práve chytili za hlavu a prišlo vám samozrejmé, že na zdravotníctvo nejde dosť zdrojov a dôchodky sú nízke, stali ste sa pravdepodobne obeťou omylu spoločenskej vhodnosti).

Na druhej strane sa zdá, že aspoň uspokojovanie spotrebiteľov bude lepšie zabezpečené v takomto systéme. Kľúč distribúcie zdrojov medzi jednotlivých hráčov v týchto odvetviach je spravidla daný ich schopnosťou pretiahnuť spotrebiteľa na svoju stranu. Teda konkurencia môže skutočne pomôcť zvýšiť kvalitu služby a jej lepšie prispôsobenie preferenciám spotrebiteľov. Spomínaný „kľúč distribúcie“ ako aj ostatné detailné parametrické nastavenia hry však nie sú deus ex machina, ale sú výsledkom rozhodnutia konkrétnych ľudí - politikov. A toto rozhodnutie má vysokú kapitálovú hodnotu. Často dokonca oveľa vyššiu ako schopnosť reflektovať potreby spotrebiteľov a poskytovať im kvalitné služby. Naši súkromní hráči sa preto môžu v súlade so ziskovým motívom rozhodnúť prestať hľadať neuspokojené túžby miliónov spotrebiteľov, ale radšej sa pozrieť na neuspokojené túžby desiatok politikov. Niet sa však čomu čudovať v hre, kde rozdiel medzi rozprávkovým ziskom a stratou môže ovplyvniť aj jedno číslo ďaleko za desatinou čiarkou v nastavení parametrov, alebo mierne pozmenená formulácia slov v zákone.

A tu nepomôže ani predpoklad benevolentného reformátora, či dnes skôr profesionálneho úradníckeho technokrata-analytika, ktorý už konečne nastaví mantinely a pravidla hry tak, aby všetko fungovalo. Keby to aj vedel, akože nevie, čo ak príde po ňom ďalší, iný technokrat, ktorý možno už nebude mať také hlboké morálne presvedčenie. Takýto systém je tak odsúdený na nestabilitu v čase – ako sa dnes aj koniec koncov ukazuje.

Impulz na intervenciu do pravidiel však môže prísť aj z opačnej strany. Samotný politik môže iniciovať zmenu pravidiel, ktorá jemu samému prinesie politické body, ale skomplikuje situáciu všetkým súkromným hráčom. A znova – ak sa tak nestane dnes, aká je záruka, že sa tak nestane zajtra? V hre sú koniec koncov kvázi verejné zdroje a citlivá téma zdravia a staroby.

Našťastie však existuje inštitúcia, ktorá jedným šmahnutím ruky odstráni všetky vyššie popísané problémy. Je to kľúčová inštitucionálna podmienka pre vznik a udržanie zdravej trhovej konkurencie, alokačnej efektívnosti a zároveň odstavuje od moci politikov. Tou inštitúciou je možnosť odmietnutia kontraktu zo strany spotrebiteľa. Ak nemôže spotrebiteľ povedať: „nie, ďakujem“; nemôže existovať skutočná trhová konkurencia. Tato inštitucionálna podmienka konkurencie nebola dodržaná ani pri jednej reforme zdravotníctva a dôchodkov, kde boli vpustení súkromní poskytovatelia. Nešlo tak o skutočné liberálne riešenie. Skôr o pravicovú reformu okľukou doľava.