11. května 2015 17:35:40 | reagovat
dash
mylné predstavy autora
Autoria je schopnosť organizácie (napr. štátu) konať rozhodne, ucelene, aktívne a inteligentne. Zo skúsenosti v súkromnom sektore (nehovoriac napr. o vojenskom sektore) je vzorec pre autoritu jasný: jednota velenia. Jedine extrémne schopný jedinec je môže riadiť organizáciu akejkoľvek veľkosti (a naša spoločnosť má dostatok takýchto osôb). Na základe vrodených sociálnych a biologických rozdielov preto ľudské spoločenstvá prirodzene formujú hierarchie.Rovnaký princíp je vidieť vo veľkých korporáciách, kde adoptovanie akejkoľvek inej riadiacej štruktúry nezaloženej na hierarchiách, by viedla k veľmi rýchlemu bakrotu.
Ke zdaleka největšímu utrpení, nespravedlnosti, vraždění a drancování v historii lidské civilizace totiž nedošlo kvůli jednotlivým lidem nerespektujícím zákony, ale kvůli lidem slepě respektujícím zákony a plnícím rozkazy autority u moci.
Vidím niekoľko zásadných problémov s autorovým pohľadom na autoritu. Príklady absolutistickej diktatúry a orientálneho despotizmu, ktoré autor uvádza v článku, sú príkladmi, ktoré nevychádzajú z vládnej tradície dnešnej doby. V dnešnej post-WWII ére je vládna tradícia v celej Európe založená na Anglo-Americkej tradícii, preto keď autor uvádza príklady na autoritatívnych režimov, mal by uviesť príklad napríklad vládu kráľovny Alžbety I. (ktorej obdobie vlády bolo označované ako zlatý vek Anglicka).
Vlády Hitlera aj Stalina znamenali prerušenie tradície demokratickej éry (alebo, ako Jacob Talmon označuje - totalitnej demokracie). Diktatúra demokracie sa od iných foriem diktatúry líši v zásade iba vo forme rozdelenia autority. Dnešný demokratický koncept diktatúry vychádza z Montesquieho predstáv ďelby moci, kým komunistická diktatúra vychádza z Marxových predstáv o vláde proletariátu a fašistická diktatúra, značne inšpirovaná myšlienkami sociálneho darwinizmu a integrálneho nacionalizmu z teórií Maurrasa a Sorela.
Nahradenie diktátorov demokratickej éry diktátormi iného režimu preto, pochopiteľne, takmer vždy vedie k obetiam. Je však dôležité rozlišovať, či tieto obete vznikli kvôli zmene vládnej tradície, alebo samotnej povahe vládnej tradície daného obdobia ako takej.